Čokoláda Minulosti Kapitola I.

4. července 2010 v 11:22 | Socks Monster |  Čokoláda minulosti
Čokoláda minulosti - fotka
Kapitola I.

  Hrôza. Mne osobne sa to nepáči, ale ja som na seba vždy kritická. Dopísala som to dnes ráno ale nepáči sa mi to. Pretože to nie je "originál". Tým myslím to, že som prvú kapitolu už napísala oveľa skôr. Ale keď som to chcela zverejniť, vypršalo moje prihlásanie a úplne celé sa mi to zmazalo. Takže preto som "naštvaná" na túto kapitolu.

Socks Monster
(komentáre nie sú povinné.. vlastne, ani nikdy neboli, takže tento odkaz je zbytočný.. síce ma potešia - okrem odkazov na hlasovania a ostatné reklamy - no je len na vás či tu zverejníte svoj názor alebo nie)


  Autobus prechádzal rušnou dialnicou a ja som to takmer vzdala s úbohým discmanom. Jaromír Nohavica a jeho kľudný hlas zanikol niekde v hluku motoru, duneniu kolies a ostrému vrčaniu áut ktoré išli naokolo. Napriek tomu som to nevzdávala a pekne si nastavila hlasitosť na maximum, naštvane stisla pery a hrozivo hľadela na otáčajúce sa CD v úbohom prístroji. Žiaci - ktorý sa úspešne ponorili do mäkkých sedadiel - sa veselo rozprávali, no ja som ich nepočula a spokojene sa pozrela von oknom. Dialnicu už neobklopovali budovy a paneláky, teraz bola všade len nádherná krajina, dlhé polia sa tiahli všade, kam až oko dovidelo. V diaľke sa objavili kopce a na oblohe sa zbierali mraky do skupín, presne ako stádo oviec. Fajn. Zatiaľ bolo všetko v poriadku.
  Aniko ma dosť často udrela do ramena, lebo ju očividne nudilo že ja poslúcham hudbu a vôbec sa s ňou nerozprávam. Klebetnica... pomyslela som si, lebo ma vždy upozorňovala na nejaké detaily v autobuse.
  "Aha! Pozri!" šepkala mi do ucha. "Tomu dievčati sa zošmykli nohavice!" ukazovala horlivo prstom a nútene som sa pozrela na úbohé dievča, ktorej naozaj vytŕčal von zadok. Len som stiahla obočie do jednej hustej čiary, čo sa mi očividne podarilo lebo Aniko prestala s klebetami.
  Ešte stále si jasne pamätám ako som toto dievča spoznala. Ako ticho a nenápadne vstupovala do triedy so svojou matkou po boku, jasné, svetlohnedé vlasy jej padali na plecia ako oheň, a očami pokukovala po triede. Vtedy som si zaumienila - spoznám ju bližšie. "Akcia" prebehla počas cesty do plavárne. Museli sme vstupovať do autobusu po dvojiciach a keďže ona nemala pár, pristúpila som k nej a navrhla že si s ňou sadnem. Prijala.. a od tej chvíle sa bezo mňa nikam nepohne, čo ma trochu štve. A zistila som, že pod tichou kôrou sa nachádza "mierne" vyšinutá náplň a veľmi zlé učenie. Obi dve sme vedeli že na vysvedčeniu bude mať svoju osudovú známku - ale nespomenuli sme to. Aniko preto... no, ani ja sama neviem prečo, no ja preto, lebo toto bolo moje posledné ŠvP a nechcela som si tento výlet ničím skaziť. Aj keď som predpokladala že samotné ŠvP bude peklo..
  Do nosa ma udrela vôňa.. nepríjemná vôňa ktorá sa vám zachytí do chĺpkov v nose a cítite ju ešte aspoň šesť hodín. Vôňa prichádzala od - ako inak - Aniko. Tá si majestátne vytiahla z vrecka fľaštičku laku na nechty a začala si ich maľovať...
  Ach áno. Nemôžem za to, aj keď je Aniko moja kamarátka a mám ju celkovo rada - no tak, či onak, je... je... taká hlúpa a naivná? Spýtala som sa samu seba a pozrela na ňu. Áno, žiaľ, je to tak. Pekná, ale naivná. A takisto úplne neschopná, čo sa týka učenia.
  Zápach sa rozšíril po celom autobuse a nebolo prekvapením keď sa pohlady ostatných žiakov priam nalepili na Aniko, obočie mali stiahnuté a hrozivo hľadeli na lak na nechty. Natiahla som sa a rýchlo prepla ventilátor na najvyššie možné maximum. Slabý vánok odohnal puch dopredu, k učiteľom - o čo sme sa pravdaže nestarali. Keď už musíme pretrpieť toto ŠvP, nech sa trochu dusia.
  Piati spolužiaci ktorí sedeli za nami sa horlivo rozprávali a aj cez hučacie slúchadlá som počula ich smiech a hlavne cítila ako niekto zozadu kopol do môjho sedadla. Energicky som pozerala von oknom ale kopnutie ma prinútilo k tomu aby som sa vrátila do reality a uvidela ako si parta spolužiakov založila "dievčenský klub". Jeden zo spolužiakov mal vystretú ruku a Aniko mu horlivo maľovala nechty.
  "Ešte kvapôčka sem, ďalšia tam..." a pri tom rozhadzovala rukami, takže som rýchlo schmatla fľaštičku od laku. Ešte by mi to chýbalo aby k nášmu sedadlu prišla učiteľka alá veľká rajčina nakazená besnotou. Nechcela som sa dostať do maléru už v autobuse.
  O Aniko bolo všeobecne známe to, že si každý rok vybrala svoju "obeť" do ktorej sa "zamilovala" a to mohli rozzúrene potvrdiť žiaci zo siedmej a piatej triedy. Neviem pochopiť, čo myslí Aniko pod zmyslom slova "láska". Pravdepodobne to, že príde k "obeti" a udrie ju. Žiak zo siedmej triedy ukazoval na ruke modrinu a hystericky vzlykal:
  "Ja ju už nechcem vidieť! Naháňa ma v snoch, po chodbách školy, na dvore... všade!"
  A ja som sa vždy v duchu ironicky usmiala. To je ale romantika, facka sem, facka tam..
  Zaujato som pozorovala koho si vyberie zo šiestej - teda z našej - triedy. Tu ešte nikoho neterorizovala ako svoju ehm... "lásku". Bola už "mamičkou", "babičkou", nejakou morbidnou postavou z brutálneho hororu, mimozemšťan z filmu Avatar, manželka Michaela Jacksona, Johna Deppa a úbohého žiaka zo siedmej triedy... takže som si prezerala "kadidátov" na konkurz alá Aniko hľadá lásku. A potom mi pohľad padol na spolužiaka ktorý mal ruku na operadle a Aniko mu maľovala nechty. No hej, vtedy mi bolo všetko jasné, že to je ďalšia obeť...
  No nemohla som sa nad tým dlhšie zamyslieť pretože mi odrazu začali slúchadlá hučať silnejšie a ja som vyľakane vytiahla von z uší. Zistila som, že autobus sa zastavil, motor prestal hučať a deti sa hrnuli von z autobusu. Prestávka.
  Schmatla som balíček jedla - najprv som ho musela vyloviť spomedzi krabice discmanu a kabátu - a rýchlo som vybehla von aj ja. Tvár mi ovial chladný vzduch a ja som sa natešene nadýchla. Žiadny lak, smrdiace nohy Aniko a dusné teplo.

P.S.: Samozrejme, som sa spýtala na súhlas Aniko, pretože sa tu bude často objavovať. A upozorňujem, že v budúcich kapitolách sa môžu objaviť sprosté slová.. to viete, dnešná generácia s radosťou nadáva a ja nebudem skrývať pravdu... tá mládež.. :-D
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lenka Lenka | Web | 4. července 2010 v 12:53 | Reagovat

Zaujímavé, vytknem len zopár pravopisných chýb. Napr. to alá - malo by to byť á la.

2 April^^ April^^ | Web | 4. července 2010 v 20:08 | Reagovat

Raz si u nás chalani založili podobný "dievčenský klub". Cez hodinu si dali rúže a maskary, nalakovali si nechty a do vlasov si dali tužidlo. Bol to horor :D
Je to zaujímavé :D Len tak ďalej :-)

3 Žofia Žofia | E-mail | Web | 5. července 2010 v 10:42 | Reagovat

Syčala aj vtedy keď ste sa zoznámili? Myslím s Aniko.

4 Socks Monster Socks Monster | Web | 5. července 2010 v 10:46 | Reagovat

[1]:Vďaka za pripomenutie.. teraz som si toho vedomá.. :-)
[2]:Bojím sa predstaviť si to.. :-D No, dúfam že sa nejak prebojujem k druhej kapitole..
[3]:To nie.. vtedy ešte neexistoval žiadny Avatar.. no, anime áno ale film nie. ;-) Ináč už si začala čítať Mesto Ember?

5 Domísek Domísek | Web | 5. července 2010 v 22:00 | Reagovat

Jako vždycky : Wow ^^ Máš můj obdiv, strašně krásně se to čte :)

6 Socks Monster Socks Monster | Web | 6. července 2010 v 10:26 | Reagovat

[5]:Ďakujem, ďakujem.. *Ukláňa sa publiku a máva ponožkovým cilindrom.*

7 Žofia Žofia | E-mail | Web | 6. července 2010 v 13:19 | Reagovat

[4]: Hej. Som na strane 71. Zatiaľ je to dobré.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.