"Hračka"

28. června 2010 v 22:40 | No hádajte! Predsa ja! SM! |  Tá jednodielová tvorba...
Fotka... článok
Hračka... obyčajná hračka...
Chránené autorskými právami!

  Kopal do nej, potiahol si poriadne z fľaše a ešte naposledy si kopol do jej hrudníku. Zasahovala ju tlmená bolesť, pri rebrách zacítila niečo ostré. Pravdepodobne prasknutá alebo čo horšie - zlomená kosť. Biele šaty ktoré mala na sebe sa potrhali a boli plné otlačkov jeho topánok. Zohol sa k nej, schmatol si jej bradu do drsnej dlane. Striasla sa, ako keby ju chytili povrazom okolo hrdla a tiahli ju do pekla, presne ako to robili s koňami cowboyi...

  "Počúvaj, maličká," šepkal a pritiahol si jej tvár bližšie k tej svojej, ich nosy sa dotýkali. Cítila odporný puch ktorý z neho sálal, pokryl ju od hlavy až po päty. Najradšej by sa hodila do kaluže, strhla by zo seba šaty a vyváľala sa v blate ako zviera, len aby sa zbavila jeho zápachu. Neznášala ho. Nenávidela. A on to o nej vedel.
  "..prijal som ťa s matkou do svojho domu. Bývali by ste na ulici a z tvojej matky by bola dievka. A keby si vyrástla, tak aj z teba. Lenže ja som sa zachoval slušne, starám sa o vás a tak si zasluhujem trochu rešpektu," jeho hlas bolo ako ohnivé železo ktoré preťalo jej ušný bubienok, prenikal do mozgu, do hlavy... chcela sa odtiahnuť, no držal ju pevne, drsne...
  "..a preto ti prikazujem, aby si ma ctila a bola tu doma včas.. nerád čakám, som netrpezlivý," zúžil oči a zahľadel sa do jej tváre. Obzeral si ju ako kus mäsa. "..čoskoro už budeš dosť veľká a vyspelá.." zachechtal sa, vstal a vyšiel von z izby.
  Dievča sa posadilo na posteľ a dala si dole zo seba šaty. Boli pekné, bez čipky.. jednoduché ale krásne. Ale on ich pošpinil. Zničil. Poškvrnil. Rozplakala sa. Všetko čo patrilo jej, musel on zničiť... aj tieto šaty... veľké otlačky topánok pokrývali takmer každý centimeter šiat.
Sám na húpačke

  Na druhý deň našla na svojej posteli balík. Pečlivo zabalený do hnedého papiera a písacím strojom bolo naťukané aj jej meno a adresa. Rozbalila ho. Bola to hračka. Medveď, veľký a mäkký.. zaborila prsty do umelej srsti a privinula si hračku k telu. Nevedela, kto to mohol poslať ale v tejto chvíli sa nezaujímala o vonkajší svet. Bola tu len ona, ona a jej medveď. Jej hračka. Nepošpiní ju. On nie. Lebo to nedovolí, nedovolí to!

  Prišiel v noci, reval. Alespoň si to myslela že reval, no až potom zistila že spieva. Bol opilý.
  "Tak čo, dievčatko?" vrhol sa do jej izby, šmaril fľašu o podlahu a zamrkal na ňu. Pretrel si oči a pohľad mu skĺzol na hračku. Na jej hračku, na jej medveďa.
  "Dievčatko, povedz mi, odkiaľ to máš?" spýtal sa a pomaly prešiel k jej posteli a sadol si na ňu. Chcel si hračku zobrať, no ona mu to nedovolila. Schmatla medveďa a pritisla si ho k hrudi. K hrudi ktorú on rozkopal. K hrudi v ktorej bilo jej srdce, tak hlasno že priam volalo o pomoc.
  "Daj mi to," zavrčal. Áno, priam vrčal, stiahol obočie a pozrel jej rovno do očí. Ale ona reagovala jasným nie, potriasla hlavou a pevnejšie zovrela v náručí hračku.
  "Daj... mi.. to..." zopakoval a vrhol sa k hračke. Schmatol jej ramená, potriasol ňou..
  "DAJ MI TO!" reval, slina mu vytiekla na bradu a prsty sa mu zakvačili do jej ramena. Nie. Nevzdala sa hračky, nevzdala sa medveďa.

  O týždeň bol článok v novinách. Muž zomrel, zavraždila ho nevlastná dcéra. Tá išla na psychiatriu a na súd zavítala v bielych šatách, na ktorých boli samé otlačky topánok. A v rukách držala medveďa. Svojho medveďa, a ako ona povedala: "Chcel mi zobrať hračku.. moju hračku.."

  O niekoľko rokov dievča zomrelo. Za hračku...

Socks Monster
K tomuto príbehu nemám čo dodať.. len som to písala keď som videla na Srdci tému týždňa... hračka..
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 vyrobkyzfima vyrobkyzfima | Web | 28. června 2010 v 22:59 | Reagovat

Ahojky, na mém blogu nabízím výrobky z fima :)blog teprve rozjíždím, výrobků bude víc a víc :) pokud máš zájem, určitě se  přijď podívat :)

2 Socks Monster Socks Monster | Web | 28. června 2010 v 23:42 | Reagovat

Hovorím/píšem/čojaviemešte jasné nie. Za:
a) som na Slovensku a tu sa platí eurom
b) neverím že si na tomto blogu prečítala čo i len Ň.
Veľa šťastia vo svete blogovom.

3 Domísek Domísek | Web | 29. června 2010 v 18:11 | Reagovat

Četla jsem jedním dechem ! Úžasné. Ponožko, ty máš fakticky talent :)

4 tsitsuskha tsitsuskha | Web | 30. června 2010 v 16:46 | Reagovat

ten záver prešpekulovaný, atmosféra dokonalá. ale to, že o niekoľko rokov dievča zomrelo, som neveľmi pochopila... a ako mohlo zjavne krpaté, slabučké dievčatko zabiť dospelého chlapa? ale snaha, a vydarená snaha o vykreslenie atmosféry sa ti uprieť nedá. pekné.

5 Socks Monster Socks Monster | Web | 30. června 2010 v 21:06 | Reagovat

[3]:Vieš že rada čítam tvoje komentáre? :-) Ináč, ďakujem.
[4]:Úprimne povedané, vôbec som sa detailmi nezaoberala.. len som písala, neskoro večer, pálili ma oči a už-už som šmarila hlavou do "člip-člap" klávesnice lebo sa mi strašne chcelo spať. A tak som nerozmýšľala, len to narýchlo dopísala... a čo dodať? Len ďakujem v veľkým Ď, hlavne za tú kritiku... ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.