Bang!

15. června 2010 v 14:59 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Coffe
Taaaak...

  Ticho. Nič viac, len ponuré mlčanie ktoré postihlo dom, jediný zvuk je ten otrasný "člip-člap" z maminho počítača keď stláčam klávesy na klávesnici. Ináč iba mlčanie, sem-tam pred domom prejde auto a rozvíri ten pokoj(klid). Fúka vietor, čoraz silnejšie a pravdepodobne sa spustí poriadny dážď. Pre mňa to je ideálne počasie - pre učiteľov a pre "hihihi" partu v ŠvP nie. Dúfam že to - pre mňa prenádherné - počasie ich zosmúti a ani jedna z nich nemá rada dážď. Pretože budú melancholické a tiché a asi sa na prvý deň zbavím ich "hihihi".


Tak čo? Potešila by vás nejaká báseň? Pretože teraz som vo svojej melancholickej nálade ja - ako zvyčajne pri mojom obľúbenom počasí. Vďaka daždi budem brať odchod z Bratislavy oveľa lepšie a (prosím!) nech v Tatrách leje ako z konvice!

Postrelený Joe

Bežal temnou ulicou, bežal On,
On, fučal, náš veľký Joe.
Dlhé nohy ho niesli v daždi,
Prenásledoval ho niekto na ulici.
Dýchal rýchlo, priam fučal,
Chladný vietor zahučal.

Vietor mu rozvial vlasy,
Tie mu trčali na všetky strany.
Pevnejšie sa zabalil do kabátu,
Takmer si aj zakryl hlavu.
"Stáť!" kričal hlas,
Joe si upravil hnedý vlas. (nepýtajte sa ma na to ako táto blbosť vznikla)

Pozeral sa očami,
Čo sa z temnoty vynorí.
Nohy mal ako z olova,
Stál tam až do konca.
"Chcel si mi utiecť?
Aký si ti len zbabelec!"

Zakričal hlas neznámy,
Joe bol už v tvári zelený.
Postava sa vynorila,
Aspoň jedna tonová hora.

"Nechajte ma!"hysterčil,
Zo zbrane aj vystrelil.
"Úbožiak," zašepkala postava,
Jej tvár skamenela.
Pristúpila k nemu pomaly,
K slabému Joeovi.

Muž mu vykrútil zbraň z ruky,
Udrel ho aj riadne do huby.
"Nemal si nič kupovať,
Nemusel si k nám vtupovať.
Ale zradil si nás kruto,
Pamätáš si, tuto?"

Muž ho jemne poklepal po hlave,
Joe už len bezmocne čakal - čo sa stane?
Vystrelí snáď naňho zo zbrane?
Ale nech sa to už skončí,
To čakanie ho priam mučí.
Vytrhne zbraň z ruky muža,
Chystá sa zastreliť sám seba.

....viete čo? Dokončite tú báseň za mňa. Mama ma otravuje tým sakrahergotfagot ťažkým kufrom, som zvedavá ako sa s ním dotrepem do izby keď tam pravdepodobne budú nejaké schody... musím dopiť kávu, zabaliť sa do ruksaku, nájsť nejaké cédéčka do discmanu a - dokončiť tento článok. Keď toto budete čítam, pravdepodobne budem niekde v ŠvP....

Socks Monster.. tá melancholická no nabitá energiou vďaka káve... chŕŕŕ...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lastovička Lastovička | Web | 15. června 2010 v 15:53 | Reagovat

Tá báseň to zabila(ako by povedal Rytmus xD), síce sa niečo nerýmuje, ale je to vtipné :D

2 Žofia Žofia | E-mail | Web | 15. června 2010 v 20:53 | Reagovat

Do ŠvP ideš až dnes?

3 Socks Monster Socks Monster | Web | 19. června 2010 v 8:32 | Reagovat

[1]: Pfúúú... ja si už ani nepamätám či som to naschvál chcela napísať tak ako je... báseň alá pred ŠvP vzniknutá kreatúra... :-)

[2]: Kdeže... išla som skoro ráno v pondelok, len som prednastavila článok... ;-) Ale čo, konečne späť!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.