Červen 2010

No trikrát hádajte čo!

30. června 2010 v 21:43 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Púpava... by Socks Monster
Viete že ma nenapadá žiadny názov?

  Prudko otvorila oči a posadila sa na posteli. Mobil jej vyzváňal, bolo len 05:23, ale ona si budík naschvál nastavila na tak skoro ráno. Čoskoro už stála celá v bielom. Dlhé tričko, bledé nohavice, elegantné a celkom nové sako a mokasíny. Problém bol ten že sa jej vlasy prilepili v tvári, len dolná časť jej účesu vytŕčala na všetky strany ako vianočný stromček. Vyzeralo to príšerne a energicky sa pustila do česania, no nech si rozčesávala hnedú hrivu akokoľvek - jej vlasy vyzerali hrozne. A tak celú situáciu ukončila tým že schmatla gumičku do vlasov a urobila si uzol. Takto dala na koniec celého problému jednu veľkú, mastnú a extra slizkú bodku.
  Nakoniec si sadla na gauč a o pár minút neskôr sa jej zavreli viečka a zaspala. Uzol sa rozpadol, sako sa pokrčilo.. keď sa zobudila, priam jej hlava praskla od hnevu.
  Raňajky? Žiadne, namiesto toho schmatla zopár euro mincí, rozlúčila sa a vybehla na trh pre kvety. Nič extra, žiadne ozdôbky, len prosté, jednoduché kvety. Nakoniec sa rozhodla pre kvety broskyňovej farby, ich lupene priam nasakovali lúče slnka, vyzerali jednoducho.. no nesmierne krásne. Vtedy sa rozhodla, že si určite kúpi takéto kvety aj zajtra, a dá ich na nejaké pekné miesto.
  Kvety boli nemotorne zabalené do hnedého papiera, no rastlinkám sa neustále podarilo sa z neho vymotať, broskyňové hlavičky zvedavo vykukávali na ulice ktoré boli takmer prázdne, aj keď už bolo takmer osem hodín ráno. Bolo to celkom pekné, slnečné ráno. Ona si neustále rukou prehrabávala vlasy, takže sa jej uzol zas rozpadol, no nemala chuť sa s tým babrať. Lístky stromov priam žiarili, celý park plával v jasnej, zelenej farbe, ostré slnečné lúče posvietili na koruny stromov, ako aj na rastlinky a na trávu. Bolo to pekné ráno. Nebolo dokonca ani tak veľké teplo, často zavial nejaký vánok a bolo tak akurát.
  Dorazila ku škole, posledný raz zabočila k vzadnému vchodu, posledný raz vyšla po schodíkoch a veľkom, ohromnom schodisku a po posledný raz zašla do triedy. Tam vládol ruch, dýchalo to tam životom a energiou. Žiaci v elegantných odevoch, žiaci šiestej triedy. Po chvíli odovzdala kvety a zlobivý hnedý papier triednej a pokojne si sadla - zasa naposledy v tomto roku - do svojej lavice. Spolusediaca dnes neprišla, no nevadilo to jej. Aj tak chcela mlčať a zahĺbiť sa do svojich myšlienok.
  Spolužiak, veľký a vášnivý fanatik do filmu Avatar prisočil k oknu a natočil si na obi dve ruky veľké, tlsté a nepekné záclony.
  "Šššššš! Chŕŕŕŕ! Chŕšššŕš!" chrlil zo seba a spustil sprchu slín na všetkých okolo. "Navi! Navi! Avatar!" syčal a poskakoval, so záclonami na rukách.
  "Prestaň!" reval spolužiak alá Harry Potter (na uhol čierne vlasy, okuliare na nose, mudrlanstký výraz.. chýbala len jazva... :-)). "Veď to spadne!"
  "Áááále, nie..." ani nedokončil vetu a BUM!, celé to spadlo. Spod lavíny ohavnej, hnedej látky sa vynorila spolužiakova hlava a povedal: "Hups."
Tenisky - upravená fotka01

  Triedna priam zošalela, keď videla to "veledielo", no odbilo deväť hodín ráno a celá skupinka VI. A. sa spustila dolu po majestátnom schodisku.

  A teraz to skrátime. Prišla dlhá reč, vyznamenaní žiaci dostali knihy, odfotili ich na novú webovú stránku školy, slávnosť sa skončila, študenti vyšli hore do svojej triedy, zobrali si vysvedčenie a Socks Monster upaľovala domov. Má na vysvedčení "len" päťkrát dvojku, ináč samé jednotky...

  A prečo to zrýchlenie? Do miestnosti vlietla jedna taká veľká, ohavná potvora, podobajúca sa komáru ale o mnoho väčšia... rýchlo preč!

Socks Monster, tá utekajúca!

"Hračka"

28. června 2010 v 22:40 | No hádajte! Predsa ja! SM! |  Tá jednodielová tvorba...
Fotka... článok
Hračka... obyčajná hračka...
Chránené autorskými právami!

  Kopal do nej, potiahol si poriadne z fľaše a ešte naposledy si kopol do jej hrudníku. Zasahovala ju tlmená bolesť, pri rebrách zacítila niečo ostré. Pravdepodobne prasknutá alebo čo horšie - zlomená kosť. Biele šaty ktoré mala na sebe sa potrhali a boli plné otlačkov jeho topánok. Zohol sa k nej, schmatol si jej bradu do drsnej dlane. Striasla sa, ako keby ju chytili povrazom okolo hrdla a tiahli ju do pekla, presne ako to robili s koňami cowboyi...

Tá "mini" tvorba?

27. června 2010 v 20:37 | No kto asi? Socks Monster! |  Tá "mini" tvorba...
Tenisky - upravená fotka01
Čo to je? To čo práve čítate!

  Nie, sú to len úplne krátke poviedky... poviedky, ktoré sa ani nemôžu hodiť do jednodielovej tvorby, je to totálne "mini"...

  "Mňa nikto nemá rád!" fňukalo malé dievčatko a jej sestra postávala vedľa nej. Obi dve sa nachádzali v detskej izbe.
  "Vieš čo?" ozvala sa sestra a dievčatko k nemu zdvihlo od plaču opuchnutú tváričku.
  "Jednu hodinu sa budeme mi dve hrať na to, čo chceš len ty!" navrhla sestra a v duchu preglgla, aké bláznovstvo bude musieť vykonať.
  "Len jednu hodinu?!" protirečilo malé dievčatko a duplo nohou, ruky si dala v bok a pery si nastavila na srdcervúci plač.
  "No tak! Vieš aká je to odo mňa obeť? Venujem jednu hodinu svojho života na nejaké zbytočnosti zatiaľ čo by som ju mohla využiť na nejakú užitočnú vec ako sledovanie televízie alebo surfovanie na internetu!" namietla sestra.

Aký to má zmyseľ? Žiadny! Vzniklo to keď som sedela na húpačke a húpala sa hore a dole.. hore a dole, hore a dole, hore a dole... hore... a... dole...

  Detektív Gaserinský, zamaskovaný v baloniaku a s klobúkom na hlave sa naštvane prechádzal po ulici. Pod pazuchou mal zastrčené noviny, v puse fajku z ktorej sa nebezpečne dymilo. A ešte k tomu jeho majestátne čierne obočie, ktoré bolo také husté že z neho bola takmer jedna tmavá čiara. Zastavil sa pri budove ministerstva financií kde visel veľký plagát:
  "Od vylepenia tohto plagátu je zakázané lepiť plagáty!"

"Plagátový príbeh..." čo dodať?

  Keď išla stará pani Kemlerová vedľa striptízového baru, všimla si na gýčovitom vchode krikľavý plagát. Ešte krikľavejší nápis však nevidela a tak si nasadila okuliare. Nahlas prečítala:
  "SEX! Zaujal vás tento nápis? V tom prípade ste perverzný úchyl a v žiadnom prípade nevstupujte do tohto baru!"
  Okoloidúci mladomanželia len veľavýznamne pokrútili hlavou keď videli (a počuli) ako malá babička, s pletením v igelitovej taške a obrovskými okuliarmi na nose zaujato číta plagát na vchode striptízového baru...

Nepýtajte sa čo mám s tými plagátmi za problém... :-)

A ani sa ma nepýtajte, prečo píšem týmto písmom, prečo som toto vôbec napísala a prečo to vzniklo... vzniklo to len vďaka húpačke, na ktorej som presedela hodiny.. asi mi to už lezie na mozog.

Socks Monster

Čokoláda Minulosti - Úvod

24. června 2010 v 20:21 | Socks Monster |  Čokoláda minulosti
Čokoláda minulosti - fotka
Úvod

  Táákže, aby som bola úprimná - nemám potuchy aká dlhá bude táto kapitola lebo ju píše práve tu v administrácii môjho blogu... takže bude pravdepodobne ako neotesaný kameň, no otesaný či neotesaný - rada by som túto prvú kapitolu venovala Lastovičke k jej narodeninám, lebo som jej napísala do komentárov že niečo napíšem.. a strašne ma pália oči, musím prestať s počítačom, aspoň na tento víkend..

Socks Monster

Čokoláda Minulosti... Nový začiatok

21. června 2010 v 22:10 | Socks Monster |  Čokoláda minulosti
Len som chcela objasniť, keď možno po roku bude ešte tento blog existovať, čitatelia budú v tom mať zmätok keď zrazu začnem zas s úvodom...

Čokoláda minulosti - fotka
   O čom príbeh je? Už som (konečne) zverejnila ČM do rubriky Tá viacdielová tvorba... a tak sem len okopírujem svoj opis.. znie:

Šiesta trieda sa vidáva na svoju šiestu Školu v Prírode s optimistickou náladou - sú pravdaže aj výnimky ktoré veštia že hotel bude nepríjemný, túry nekonečne dlhé a že celé ŠvP bude hotové peklo. Šiestaci cestujú zo stiahnutým žalúdkom od minulej ŠvP, ktorá bola hrozná no optimisti sa vrelo tešia na výlety a zážitky... kniha/poviedka/čojaviemešte o päť dňovej ŠvP šiestej triedy, vypráva ho žiačka Anna..

  Pochopil to motor vo vašej hlave? Je to len o obyčajnom päť dňovom výlete a práve rozmýšlam či tam nevymyslím dve imaginárne postavy s milostnou zápletkou... lebo nechcem dávať dohromady spolužiakov, to by bolo - pre nich - nechutné... pre mňa ukrutná zábava... mweheheheeeee... :-D Ale, nebudem sviňa jedna veľká, romantiku prenechajme budúcnosti, možno bude nejaká milostná zápletka v inej poviedke... ;-) Ale, romantiku strčme nabok... *Odsunie zle napísanú prvú kapitolu poviedky zo stola.. aj tak je písaná po maďarsky a nechce sa mi prekladať.* Táááákžéééé.... oficiálne vyhlašujem že nebudem písať žiadnu inú poviedku - možno okrem nejakých jednodielových, nemôžem si pomôcť... sestra hrá detektívku a neustále ma napadne nejaká detektívka, potrebujem sa vypísať, u šiestakov v škole v prírode môže tak akurát zomrieť domáce zvieratko.... - a budem pilne pracovať na Čokoláde Minulosti už na druhý deň... keď ma k tomu notebooku  s "člip-člap" klávesnicou pustí mama, keď sa mi nebude chcieť zapnúť YouTube, schmatnúť malinkatý klavír brata a niečo zapinkať.. napríklad začiatok jednej skladby zo soundtracku Amelie z Montmartu, ale už budem držať hubu... (aký nádherný slovník.. *irónia*)


Socks Monster tá ktorej sa páči prezívka jej prezívky ktorá znie Socks..

Socks Monster je zas tu, Bratislava si môže chytať hlavu

19. června 2010 v 17:00 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Jemný hlas Carli Bruni hučí v slúchadlách ako šum mora, vonku sa zbierajú mračná a ja sa ponorím do skladby Ma Jeunesse...
Chocolate   Predstavte si! No predstavte! Neviete? Skutočne? Fakt? Fakticky? Máte motor vo svojej hlave? Áno? Užste si predstavili? Ešte stále nie? Samé nie? Nie, nie, nie a nie? Už vás otravujem? Áno? No konečne ste to povedali! Pýtate sa čo? To áno!

  Áááále, ako sa mi príjemne sedí na tej tvrdej stoličke, príjemnejšie ako na tej až priveľmi príjemnej sedačke do ktorej som sa neustále ponárala šesť hodín cesty naspäť do Bratislavy... ááách, skvelé. Natiahnem ruku, schmatnem deku a pevne sa do nej zababuším, z kuchyne sa ozíva praskot oleja ako sa na ňom smaží jedlo.. klasa. Paráda. Skveléééé...
(tu som si nejak obľúbila slovo príjemné... :P)

  Prajem prenádherné narodeniny pre Lastovičku, aj keď sa od hanby prepadám ako oneskorene gratulujem k prežitiu ďalšieho roku na tejto modro-zelenej planétke.

  A čo ŠvP? Nepoviem. A prečo(už vás otravujem tými otázkami?)? Lebo ŠvP mám ako nový námet do mojej knihy - áno knihy a nie poviedky - zvanú Čokoláda Minulosti. O dosť som pozmenila dej, celé to bude znieť o ŠvP. A preto o tom nechcem písať, lebo keď vám tu budem klebetiť ako Snape s Vóldim(už mi to celé ŠvP oblepilo mozog... chudák Voldemort) tak napíšem veľké... ehm, budem úprimná - hovno. Našťastie som sa dostala naspäť živá, doniesla som sem seba - traste sa od strachu!! - a fúru fotiek. A zobrazím ich? Ne! Lebo? Fajn, už prestanem... (ale keď mňa to tak baví!) Nie lebo ich chcem použiť ako ehm... *kucky, kucky* ..."ozdobu" do poviedky.. teda, knihy.

 Ani si neviete predstaviť ako sa teším keď po dopísaní tohto článku začnem pracovať na ČM. A pretože sa to volá Čokoláda Minulosti, zakonponujem celý príbeh do minulosti, čiže to čo sa stalo v ŠvP sa môžete dozvedieť jedine v tejto poviedke.. sakrahergotfagot, zabúdam na to že to má byť kniha! V každom prípade by som mala začať s úvodom.. alebo by som sa rovno mala hupnúť na prvú kapitolu? Uvidíme... teda, to vy uvidíte keď budete čítať. Ale preto lebo sa ja rada zo všetkého vykrúcam ako červ, rovno sem napíšem že nič nesľubujem, takže môžete byť aj veľmi sklamaný keď s tým seknem.. už vás to ani (pravdepodobne) nebaví že tu nič dokončujem a mňa to rono štve! Takže zapínam program a idem písať... :-)

  Asi sa musím vžiť do tejto knihy a musím si zaobstarať niečo kakaové... čokoládové... aký budete prekvapený keď zistíte že to bude.... čokoláda? :-) Ale čo, už nebudem trápna zdvihnem sa, nalejem si bublinkové pitie pomarančovej chuti a zas si sadnem aby som začala písať.. Ave!

Socks Monster, tá potvorka ktorá oxiduje Bratislavu..

Bang!

15. června 2010 v 14:59 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Coffe
Taaaak...

  Ticho. Nič viac, len ponuré mlčanie ktoré postihlo dom, jediný zvuk je ten otrasný "člip-člap" z maminho počítača keď stláčam klávesy na klávesnici. Ináč iba mlčanie, sem-tam pred domom prejde auto a rozvíri ten pokoj(klid). Fúka vietor, čoraz silnejšie a pravdepodobne sa spustí poriadny dážď. Pre mňa to je ideálne počasie - pre učiteľov a pre "hihihi" partu v ŠvP nie. Dúfam že to - pre mňa prenádherné - počasie ich zosmúti a ani jedna z nich nemá rada dážď. Pretože budú melancholické a tiché a asi sa na prvý deň zbavím ich "hihihi".

Ja som v ŠvP...

13. června 2010 v 17:41 | Socks Monster |  Tá tvorivá...
Áno.. keď budete toto čítať, ja budem pravdepodobne hniť v škole v prírode..

Fotka... článok

Predsa len som sa rozhodla prednastaviť jeden fotografický článok.. ani nechcem pomyslieť na to že práve je nedeľa, ja ešte sedím za počítačom a zdesene sa pozerám na obrovskú zelenú batožinu. Keď ju priniesli rodičia, ešte úplne novučičkú, pamätám si na jej vôňu.. vôňu nových vecí, vôňa po umytej podlahe, po spotených zákazníkoch, po peniazoch, po kase, po regáloch a po sklade... batožina, nová batožina do mojej prvej školy v prírode. Vtedy som bola malá a batožina mi siahala až po plecia. Dnes som už o dosť vyššia a batožina mi siahá pod driek. To už utieklo niekoľko rokov. A práve beriem túto batožinu na moju poslednú ŠvP, a ja nesmútim - ja sa nesmierne teším, robím samé "chachá" a svoje známe "mweheheheheeee"! Posledné trápenie tohto druhu! Pretože to určite nie je moje posledné trápenie v živote...
  Ále, vlastne som len chcela ukázať zábery z klávesnice maminho počítača... to "člip-člap" mi už trochu lezie na nervy..

Zajtra bude Veľký tresk :-)

13. června 2010 v 17:19 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Lenivec Cat01
Hmmm... hmm... hm... h... . ..

  A zajtra vyrážam do ŠvP... niekedy sa mi to zdalo byť také vzdialené že som sa o to nestarala ale ako sa blížilo tak tým viac som sa začala obávať až som dorazila k dnešnému dátumu - jeden deň pred peklom(ouha, to je dobrý názov pre poviedku! ale je to môj názov..).

Niečo čo ma prekvapuje...

12. června 2010 v 20:23 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
fotkaaaa
No, naozaj neznám dôvod...

...prečo moje komentáre na Srdci(blog.blog.cz) považujú za spam. Nechcem byť hrubá, zlá ani násilná.. som len.. prekvapená a na čele sa mi tvaruje z obočia jedna hustá čiara tmavohnedej farby. Naozaj nechápem, to nemôžem dať najavo svoj názor? Jediný krát som napísala jednu totálnu blbosť k téme Drogy, ale nemyslím si, že toto je dôvod k tomu aby ma brali ako spamerku. Lebo ja nespamujem, ja sa vyjadrujem. A to je niečo iné.
  Každý raz povie blbosť, ale kvôli tomu ho blokovať je.. niečo ako diskriminácia. Chápem , keď ide o vyššie kruhy a ľudí ktorých názory riadia ostatných je niečo dôležité a treba ho strhnúť keď vedie druhých k záhube.
  Ale toto je iná situácia! Prečo ma umlčujú? Prečo ma diskriminujú? Naozaj žasnem a hľadím, nechcem nič viac len odpoveď. Lebo zatiaľ som v pohode, hlavu mám chladnú a obočie mám len stiahnuté - no aj ja sa viem hnevať. Zaškrtiť ma, udusiť mi v hrdle slová, názory sa zaseknú napolceste v nervovom systéme - blokujú ma... mám len dve otázky - prečo a čo som urobila?

  Jednu vec ktorú naozaj neznášam a hnusí sa mi je diskriminácia a zahubenie názorov..

Socks Monster, tá so stiahnutým obočím..

Je to v čudu...

12. června 2010 v 17:25 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Lenivec Cat01
...koniec. Je mŕtvy.. navždy.

  Pozerám sa na jeho chladné telo, v ktorom už neplápolá oheň života, nežije v ňom ten živý lesk. Len na mňa hľadí, mŕtvym pohľadom. Koniec. Už si nikdy k nemu nesadnem, nikdy sa naňho nepozriem bez toho aby som posmutnela. Môj najlepší priateľ.. poznala som ho nieľko rokov.. už nežije. A už nikdy žiť nebude. Je to navždy...

Moje zlatíčka sem dorazili pred troma dňami... :-)

10. června 2010 v 18:05 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
(prvý obrázok elegenda.sk, druhý martinus.sk)
Mesto Ember
Sú tu! Moje zlatíčka! Stálo to za tie peniaze... :-) Rozhodne!

  "Ideš do parku?" spýtala sa spolužiačka, čím naznačila či by sme nešli na húpačky. Už som chcela odpovedať to svoje Áno ale potom mi zazvonil mobil, naznačujúc že mám správu(mimochodom, je to ten zvuk ktorý vydáva Perry z Phiniasa&Ferba) a tak si ho vyberiem von z vrecka. Otvorím ho, moju obľúbenú červenú Nokiu a prekvapene zistím že to dorazilo. Moje oči sa rozšíria do veľkosti tenisových loptičiek(ET by mohol závidieť) a narýchlo sa rozlúčim s kamarátkou, že sa zajtra stretneme(no na druhý deň aj tak neprišla..). A vyrazila som na zastávku električiek, chcela som byť čo najskôr doma...

Ozubené kolesá ma pohltili

7. června 2010 v 20:01 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Au... čo dodať? :-)
kvety
"Choďte dole, dajte veci naspäť do búdy!" zakričala matka a ja som nútene vstala a behala dole po schodoch. Sestra mi strčila do ruky matrac a ja som ho niesla do búdy, natretú na zelenú farbu. Ostatné matrace boli na jednej lavici, ktorá sa nebezpečne kývala na nerovnom chodníku. Poslušne som niesla matrace, už na lavici ostal ba posledný. Zobrala som ho a - BUM! Ťažká lavica stratila rovnováhu a obrovským treskom dopadla rovno na moju nohu. Z môjho hrdla sa vydral obrovský neartikulovaný rev - no to bolo to jediné, potom sa iba s bolestivým výrazom chytila za nohu, najprv som ju vytiahla spod lavice. Nechala som sestru na dvore a vykrivkala som hore po schodoch, teraz tu sedím a píšem tento článok, keď som si dala dole tenisky a ponožky, uvidela som len nejaké modré opuchnuté čudo - ako keby to ani nebola moja noha. Ale, kašlať na bolesť a brať to s úsmevom.. :-)

Kronika zboru policajtského 00 časť, aneb Úvod

3. června 2010 v 20:54 | Socks Monster |  Kronika zboru policajtského
Neznámy hovor2
Kronika zboru policajtského, prvý prípad

  ...aneb, na svete nová poviedka. Nebojte sa, na Denník Madame Maxime som nezabudla.. alebo, bojte sa? Kronika zboru policajtského je moja detektívka ktorú som už niekoľkokrát spomenula, tak, astalavista, je to tu! Zakryte si oči, potom si ich doširoka otvorte - parararááám, je to tu Nová poviedka(nudaaa)..

Slovenská Atlantída

3. června 2010 v 20:44 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Na mori02
O čom inom by som pri svojom návrate písala než o... povodniach?! No budiš, niečo napíšem.. :-)

Lastovička mala pravdu... píšem zase a to o menej ako týždeň... sakra! Už budem radšej ohľadom pozastavenia blogu mlčať, mlčať a mlčať! Už nie som vo forme aby som písala niekoľkokrát denne, to zažije každý blogujúci človek...

  Zatiaľ čo ja tu sedím pred počítačom a ťukám do klávesnice, niekde inde v Slovenskom kraji tečie obrovská masa vody na osady a dediny. Viete si to predstaviť? Domy a ulice plné vody, nikde sa nedá chodiť - všade iba voda, jeden zo štyroch živlov ktorý teraz všetko zničil.