Tak čo moji ľudkovia?

20. května 2010 v 20:50 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Coffe
Ouha, tak som si potrhala vlasy, polámala nechty - pauzička je u konca!

  Niekedy ma tak napadne jedna myšlienka. Viete aká? Napadne ma, čo si myslia ľudia pri tom ako čítajú moje články, čo sa im práve prekrúca v hlave, aké myšlienky im behajú v temných tuneloch a chodbách hlavy. Ale potom iba nad tým mávnem rukou. Mne je to jedno. Píšem sem lebo chcem písať, mám chuť písať a baví ma písať. A je to tu, ani nie veľké odhalenie - písanie je môj život.

  Dnes sa ma spolužiačka na výtvarke spýtala(pri tom neustále iba kričiac "Á!" a "Hí!" nad tým ako malujem, čo mi liezlo na nervy keď sledovala každý pohyb mojej ruky):
 -A čím chceš byť až budeš dospelá?
Zamyslela som sa. A teraz vážne - naozaj hlboko som sa zamyslela a položila štetec na stôl, pohŕdavo pozerajúc na spolusediacu ktorá takmer vyliala vodu na moju kresbu.
  -Maliarkou? - skúsila to spolužiačka.
  -Preboha, len to nie! Áno, rada maľujem ale.. to je všetko. Maľujem iba preto lebo ma to baví. Nič viac, veľmi sa s tým ináč nezaoberám...
  -Spisovateľkou?
  -Hmm, ja neviem! - zdvihla som štetec a začala energicky maľovať. Jedna čiara za druhou a ja som sa chvíľu zaoberala myšlienkou s názvom - Každý obraz sa začína jednou čiarou. Ale potom som sa zarazila. Čím chcem byť?
  A ja to neviem. Žeby novinárka? Hmm, nie, možno že keď budem úspešná tak budem viesť časopis alebo si jednoducho založím blog s týmto účelom - čo som už vlastne aj urobila... A čo tak spisovateľka? Ach nie, iba zbesilo krútim hlavou. Áno, písanie ma baví, a hrozne... je to moja obľúbená zábava - hlavne keď píšem na klávesnici(hej, tá lenivosť už pokročila aj do prstov) - keď vymýšlam príbehy, aj keď ani jeden z nich nedopíšem. Baví ma to. Ale iba z písania sa neužijem - priznajme si to - písať vie každý blbec. Aj keď niekto napíše - s prepáčením - sračky a iný iba poslúchne svoju múzu a napíše stelestnenú genialitu. Ale iba z písanie sa neužijem - musím si nájsť nejaké zamestnanie počas čoho budem písať svoju knihu poprípade knihy.
  Viem že z každého platu si uložím nejakú sumu - a zo zbytku sa venujem sebe. Z prvého platu si chcem kúpiť nejakú maličkosť alebo módny doplnok, viem, znie to odo mňa absurdne, ja som sa nikdy módou nezaoberala, ale také pekné topánky by neboli zlý nápad... Z druhého platu si niekam zájdem, napríklad do kina, alebo niekam kde spoznám nových ľudí.. Z tretieho platu si kúpim nejaký nábytok, celý štvrtý plat umiestnim do banky, iba trochu si nechám na seba - jedlo a tak. To isté urobím aj s piatym, šiestym a siedmim platom, až si z ôsmeho platu kúpim svoj vlastný byt alebo možno aj nejaký menší domček. Ostatné platy ušetrím na byt/dom a potom už príde ten rutinný nudný život, sem-tam si niečo kúpim, niekam zájdem atď... Celkom obyčajný život obyčajného človeka. No, moja budúcnosť nebude ničím výnimočná, aj keď mi niečo našeptáva že možno áno. Neviem, asi to nebude nič extra...
  Hmmm, čo mi ide v škole najlepšie? Maďarčina, slovenčina a - história. Hej, som to ale intelektuál, no nemôžem za to, história ma proste baví. Možno že budem archeológom, aj keď tu na Slovensku.... no čo, ešte stále sa môžem naučiť skvelo po nemecky a odcestovať do Nemecka, no nie? :-) Ale viem sa predstaviť v záprašenom archíve, iba by som strážila to čo je na sklade až by som po rokoch poznala celý sklad ako svoju dlaň. A mala by som aj čas pracovať na svojej knihe!
  Ale novinárstvo ma láka - dostávať pokyny od šéfa, o čom mám písať atď... ale nie, žiadne noviny ani vydavateľstvo!
  Hmmm, ale mohla by som študovať kryobiológiu - mrazenie ľudí. Zaujímavé je, že kryobiológia nie je len o mrazení, vraj už otestovali ako udržovať bunky v poriadku a vymenia krv za takzv. "kryotekutiny". No neviem či by som to zvládla - pohľad na rozrezané ľudské telo, ako strčia do srdca umelé hadice, pumpujú krv a pritom by som videla aj ten žltkastý tuk pod kožou... no fajn, tak asi nie, ale aj tak je kryobiológia zaujímavá. Už aj "zmrazili" niekoľko ľudí. No problém je, že vedci ešte presne nevedia ako aj tie ľudské telá oživiť. No neviem, možno že to je obrovské klamstvo, ktoré využíva ľudské nešťastie keď nejaká osoba trpiaca rakovinou sa oddá kryobiológie, zmrazia ju a potom iba k telu chodia príbuzný a dúfajú že - raz sa uvidia. Ale rada by som chcela vedieť viac - no podľa mňa sú ľudia ktorý sa dajú zmraziť tak trochu sobecký. No áno - je to fajn myšlienka, žiť navždy, vždy sa dať zmraziť, potom oživiť a podobne... ale máme iba jednu planétu, Zem. Keby sa každý dal takto zmraziť tak to by sa zaplnila celá planéta, ľudia by neumierali, iba sa rodili a to by bol problém - veľký problém. Už je nás aj tak veľa, no nie? Takže aj keď ma kryobiológia zaujíma, som tak trochu proti nej... hovorím - nie.
  No čo, ešte mám čas... toto si budem hovoriť dovtedy, až kým ten čas nepríde a nezvolím si... a raz príde, to viem naisto.

Socks Monster, tá ktorá si nevie vybrať zamestnanie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lucy Lucy | E-mail | Web | 20. května 2010 v 21:18 | Reagovat

hezký blog a zajímavá teorie :)

2 Socks Monster(kedysi Ayela) Socks Monster(kedysi Ayela) | 20. května 2010 v 21:26 | Reagovat

Hmm, vďaka... ;-)

3 эM эM | Web | 20. května 2010 v 21:50 | Reagovat

jednu dobu jsem chtěla být archeoložkou, ale taky jsem si říkala co když zkončím někde v zapřášeném archivu? :D občas mě také napadne, co si lidi asi tak myslí, když čtou ty mé bláboly =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.