Poviedka! S dvoma dielmi! Ale aj tak je jednodielová tvorba...

12. května 2010 v 20:03 | Socks Monster |  Tá jednodielová tvorba...
f.t.o.
   Viete aký skvelý názov ma napadol cestou do školy? Slovenské lastovičky v Africkej Afrike... píšem to správne? Ale aj tak, ten názov si zaberám ja, možno že keď o takých dvadsať rokov vydajú Čokoládu minulosti tak ju premenujem na toto↑. Mweheheheeee... Ja rad vymýšlam názvy ale viete čo? Práve ma zase napadla nejaká tá vedľajšia poviedka a nenašla som jej správny názov. Asi preto lebo som ju nenapísala ale práve v tejto chvíli ju zmajstrujem v sekcii Nový článek na blog.cz. Držte mi palce, ale zas nie až tak pevne, môžete mi ich polámať....


  Nikdy som tú chvíľu tak neprežívala. Nie, ešte nikdy vo svojom živote... stúpala som hore úzkou ulicou Bratislavy a zabočila som na pravú stranu. A ako som sa tak k tej budove blížila, pocítila som na chrbte ako mi naskakuje husia koža. Veľká budova, vonkajšie steny zo skla, týčila sa nad ostatnými domami ako mrakodrap. Naširoko som otvorila oči a ako som sa približovala tým bola tá budova väčšia. vyššia a majestátnejšia... nikdy som nemala rada mrakodrapy... ale tento pohľad ma uchvátil. Bola to iba obyčajná UniCredit banka, videla som ju už mnohokrát ale sklo tak nádherne odrážalo lúče slnka a biele mračná... Uchvátilo ma to ako nikdy predtým.
  Chcela som sa k nej dostať a bez rozmýšľania som začala bežať cez kolaje. Musela som vidieť bližšie to obrovské zrkadlo... ale čo to? V boku som pocítila ostrú bolesť, ako keď sa mi tam zabodne nôž, kruto mi ho tam vpichli a otáčajú v mojom mäse... a bolesť postupovala ďalej, cez vnútornosti až k druhému boku. Celá ohromená som sa na seba pozrela. Moje telo ležalo prerezané na dve polky električkou... krv stiekla po kolajoch na zaprášený asfalt a svet naokolo stmavol...
  Toto nie je klasický príbeh. Či vám ho rozprávam živá alebo mŕtva... to uvidíte. Nezačalo sa to živými postavami - to všetko začalo mojou smrťou. Stála som tam vedľa svojho tela, zúfalo som sa chytala za hlavu a po priesvitnej tváry mi tiekli slzy. Bola som brutálne preseknutá... a môžem si zato sama. Nemohla som si na ten pocit zvyknúť, že už nedýcham, krv mi neprúdi v žilách, že nepočujem upokojujúce búchanie srdca... Otočila som sa a išla. Išla, išla a išla, ani neviem kam. Len som cítila ako ma moje neživé nohy odnášajú niekam preč. Preč od môjho tela.
  Chcela som si sadnúť na lavičku - a k môjmu prekvapeniu som neprepadla cez drevo. Nikto si ma nevšímal, nikto na mňa nepozrel... ale... he?
  Nie, neprichádzal nejaký anjel, ožiarený svetlom, biele krídla mal roztiahnuté, blonďavé vlasy, modré oči a nejaké biele zuby ako stvorený pre reklamu na zubnú pastu Colgate. Nie, nie, nie... Môj "anjel" bol vysoký, elegantný muž, s havranočiernymi vlasmy, so sakom ušitým na mieru a v kostnatých prstoch držal malý čierny kufrík. Tvár mal úzku a dlhú, lícne kosti mu vyčnievali a belasými očami za okuliarmi sa zabodol presne do mňa. Nie, nepovedala by som že bol krásny... ale mal zaujímavú tvár.
  "Anjel" si sadol vedľa mňa, dal si kufrík na kolená a pozeral sa na mňa. Chvíľu sme mlčali.
  "Máte ešte druhú šancu, vedeli ste o tom?" spýtal sa zrazu.
  "No neviem, zomrela som po prvý krát, neviem ako to tu chodí..." poznamenala som ironicky a v hlase sa mi otriasol ďalší vzlyk. Zadržala som ho.
  "Pozrite sa... čo myslíte, čo to je?" Otvoril kufrík a v ňom na sametovom vankúšiku ležal zlatý kľúč.
  "Ehm... kľúč?" prekrížila som si ruky na prsiach a zdvihla spýtavo jedno neživé obočie.
  "Áno, kľúč... kľúč k náhradnému telu," vysvetlil muž. K môjmu jednému obočiu sa vyhuplo aj druhé. "Náhradné... telo?" spýtala som sa neveriacky.
  "Áno. Vaše náhradné telo s kódom KG785," odpovedal ľahostajne "Anjel".
  "Vy máte v nebi kódy?"
  "Postupujeme s dobou," odpovedal namrzene a opatrne vybral kľúč z kufríku. "Môžem vás odprevadiť k dverám, môžem vám podať smer k cieľu ale prejsť cez dvere musíte prejsť iba vy," na chvílu mlčal a jeho slová ostali visieť vo vzduchu. Povedala by som že takmer priateľsky mi položil ruku na rameno. "Ideme slečna?" a už ma ťahal k jednému neznámemu domu. Namiesto toho aby sme prešli cez vchodové dvere, dom sme obišli a na jednej strane bol obrovský plagát. A na rohu plagátu - namaľované dvere.
  "Tieto dvere?" keby som mala tretie obočie aj to by vylietlo k ostatným dvom. On prikývol a strčil kľúč do papierového zámku. Ten pasoval a dvere sa zhmotnili. Pozrela som sa okolo. Keby sa niekto pozeral tomu by padla sánka. Muž ma strčil do hustej temnoty, vošiel za mnou a počula som ako sa dvere za mnou zamknú. Pocítila som teplú ruku na svojom lakti a tá ruka ma niekam viedla. Nebola som prekvapená keď sme zastavili pred ďalšími dverami nad ktorými svietila lampa. "Anjel" otvoril dvere, do mojich očí udrela žiara.
  "Prosím, dovoľte mi vám predstaviť KG785," zašepkal.

Socks Monster, tá... tá všeliaká...
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lastovička Lastovička | Web | 13. května 2010 v 18:44 | Reagovat

wow! normálne šok! Krásne si opísala nekrásnu budovu. :) Keď ju presekli, tak som čakala vraha, ale električku nie. Normálne, monitor by sa na mne zasmial, keby mohol. :)
Tento názov sa mi páči: Slovenské lastovičky v Africkej Afrike...
Ale myslím, že to má asi byť africká Afrika, ale vo veľkých písmenách som nikdy nebola dobrá! :D
Dielo sa mi páčilo, opis anjela ma neškoval, tak akoby mal, aleto asi preto, lebo je veľa veeeľa preveľa filmov s podobnými opismi anjelov. :) Ale pekné!

2 Socks Monster(kedysi Ayela) Socks Monster(kedysi Ayela) | 13. května 2010 v 18:57 | Reagovat

Ale, ani ja nie som dobrá vo veľkých písmenách... vždy mi pokazili dvojkou alebo trojkou môj dlhý rad jednotiek v žiackej knihe... mhmpf... no hej, je veľa takých anjelov, spisovatelia asi budú musieť zase odbočiť na Colgate mužov... :-D A vďaka...

3 tsitsuskha tsitsuskha | Web | 22. května 2010 v 16:45 | Reagovat

bože, pri tvojom poetickom opise uni credit bank som sa zasmiala, ako už dávno nie... :) originálne! ďalej sa mi páčil opis anjela *zaťažená na opisy* a celkovo, zatiaľ to pôsobí zaujímavo... som zvedavá na náhradné telo v druhom diele :) T.

4 Socks Monster(kedysi Ayela) Socks Monster(kedysi Ayela) | 22. května 2010 v 20:49 | Reagovat

No druhý diel bude, ale teraz si vlasy trhám pod baretom aby som niečo vytrieskala do denníka Madame Maxime... ale tššššš, je to tajomstvo... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.