Keď si váš príbuzný spraví blog...

9. května 2010 v 10:33 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Fotka... článok
...necítili ste sa tak... divne?

  Moja neter si urobila blog. Nedávno mi to oznámila mailom a ja som sa vtedy pevne rozhodla že ju budem podporovať. Zašla som tam a snažím sa komentovať, hodnotím hviezdičkami, len aby som ju povzbudila. Aj vy máte príbuzného? A aj ten má svoj blog?

  Keď som sa tú novinu dozvedela, bola som nesmierne šťastná. Ja mám blog, ona má blog... takže už nie som na blog.cz jediná z rodiny ktorá si internetový denník píše.
  Navštívila som jej stránku. Ešte stále som bola v pohode. Napísala som tam komentár. Ešte stále nič. Ohodnotila som to tam hviezdičkami. Nič sa nedeje. Keď som však kreslila(požiadali ma o jednu kresbu) a išla spať, vo vnútri ma zožieral zvláštny pocit. Žeby som sa bála toho že mám konkurenciu? Nie, veď okolo seba mám oveľa lepšie blogy a nežiarlim... ale čo ak áno? Žiarlim? Je to závisť?
  Odohnala som tieto pocity a otočila sa na druhú stranu. Na čele mi naskakovali vrásky od toľkého rozmýšľania - to vás prekvapujem čo? Ja rozmýšľam.
  Snívalo sa mi o tom že na môj blog nechodí nikto. Je celkom pustý a ja som na tom ako na začiatku - píšem dlhé články aby som niekoho upútala. Objavila sa nová funkcia - Téma týždňa - hovorím si: Skvelé, idem písať! A píšem. Celé dni nerobím nič iné len sedím pred počítačom, zadok sa mi už prilepil k stoličke ako aj oči sa prilepili k obrazovke. A čakám. Čakám na prvý komentár, čakám na ďalší deň aby som vedela koľko ľudí chodí na môj blog. A aby som odohnala nudu, iba píšem, píšem, píšem... jeden článok za druhým, len aby som niekomu upútala pozornosť. Posieľam reklamy aby som si zvýšila reputáciu. No jediná odpoveď je ďalšia reklama na mojom blogu. A tak som s reklamamy prestala... naďalej som písala a radovala sa keď na blog zavítalo 12 ľudí, keď pod jedným článkom som mala tri komentáre. Začne sa mi dariť až po niekoľkých mesiacoch presne na moje narodeniny, v pondelok tretieho mája príjmu do Autorského Klubu. A od tej chvíľe sa už nestarám o to koľko ľudí prišlo na môj blog, koľko mám komentárov... som jednoducho rada že som na blog.cz, že môžem blogovať, že na svete je miesto kde môžem napísať svoj názor, vyjadriť sa. Môj blog, kam sa teším, keď prídem zo školy, kde som iba zatlačená do kúta so svojimi myšlienkami. Ale tu sa môžem v pohode vyjadriť, a je to môj blog. A to je na tom to najlepšie. :-)
  Ráno som sa zobudila, zašla na blog svojej netere a usmiala sa. Nie, nežiarlim na ňu. Nie, nezávidím jej. A keby som jej už mala niečo závidieť, tak to iba to že práve prežíva začiatky, keď sa človek teší aj tomu keď na jeho blog zavíta čo i len jeden človek, keď má pod článkom čo i len jeden komentár... keď objaví nové funkcie a potom sa nakoniec úplne rozbehne. Mám svoj blog takmer päť mesiacov, a prekvapuje ma že ma nič neodradilo. A verím že nič neodradí moju neter...

Socks Monster, tá ospalá príšerka s vypnutým mozgom...
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Chloë Chloë | Web | 9. května 2010 v 10:45 | Reagovat

No, s takým niečím som sa ešte nestretla. Akosi nikto z mojej rodiny, ba ani z okolia neprejavuje o blog záujem.Ale ja by som bola asi rada, keby som mala na blogu aj niekoho známeho.

2 Peťule Peťule | Web | 9. května 2010 v 11:38 | Reagovat

Má sestra si založila nedávno blog. Chodila jsem na něj. Ale ze zdravotních problémů, na něj nemůže přidát. Je to dobré, když tvý příbuzní z dálky mají takovýto blog, alespoň jsi stále v obraze jak se mají.

3 Anča Anča | E-mail | Web | 9. května 2010 v 11:43 | Reagovat

Blogy jsou fajn. a Blogy lidí, které osobně a více znáš jsou ještě lepší. Na blog člověk napíše něco, co nás překvapí, i když daného člověka známe třeba od narození. Blogy jsou samé překvapení :) Jinak tvůj blog je milé překvapení. Dost mě zaujal a líbí se mi. Líbí se mi, jak články doplňuješ fotografiemi ( i když to jsou třeba v několika článcích jen ty tenisky), určitě na fotkách nubírej ;)

4 Socks Monster(kedysi Ayela) Socks Monster(kedysi Ayela) | Web | 9. května 2010 v 12:44 | Reagovat

[1]: Je fajn keď na blog.cz spoznáš nových ľudí, ale je fajn keď tam máš ja známeho. Ani moji známy nie sú nejak prepnutý na program blogovanie, a preto sa strašne teším že tu je neter. :-) Ale potom už nemáš koho presvedčovať keď už máš známych medzi blogmi(tvrdé či mäkké? ale, to je jedno).

[2]: No hej... ako dokáže internet rozbíjať vzťahy, tak aj zlepovať. :-D

[3]: Môj blog? *Neverí a iba zbesilo žmurká lebo má tik v oku.* Ach, tie fotky... od tej doby čo som dostala fotoaparát ho ani na chvíľu nechcem pustiť z ruky. To mi ho mama musí odlepovať od prstov... :-D Ale myslím že trochu uberiem, lebo neviem vy ako, ale mne sa seká internet... ;-)

5 T.E. Youko Akira T.E. Youko Akira | Web | 9. května 2010 v 13:08 | Reagovat

tiež som niečo také zažila, ale blog si založila spolužiačka, pretože je závistlivá a niečo čo viem ja, musí vedieť aj ona... ale nejako moc ma to po čase už neštvalo, tiež som mala pocity ako ty, ale čo už, mala som 11 rokov :D teraz ma to už netrápi, som rada za tých pár komentárov čo mám ;)

6 Lastovička Lastovička | Web | 9. května 2010 v 18:41 | Reagovat

zaujímavo napísané. Mne sa už tiež dvakrát snívalo s mojím blogom, ale vždy to bolo o tom, že mi ten môj niekto ukradol a ja som iba sledovala, ako tam pribúdajú cudzie články... Brr! Hnusná predstava. Aj moji príbuzní majú blog, ale nezávidím. Možno keby sa tým svojím blogom viac venovali tak by som aj závidela, ale momentálne nie. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.