Kamienky na chodníkoch sú dielo človeka

28. května 2010 v 20:57 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Lupene02
Sila mojich článkov slabne, ako aj samotná Socks Monster...

  "Život je přeci krááásnýýýý," znie mi v hlave a predstavujem si starca ako si spieva donekonečna túto pesničku. Je život krásny? No čo, v hlave si pripravujem scénku zo stracom a ja sa k nemu pridám, spievam s ním... je život taký kráááásnýýýý?


  Ako som už spomínala - a ja to v kostiach cítim - že sila mojich článkov slabne. Ale nevadí mi to, aspoň ma prinúti zase zapracovať na mojej fyzičke. Denne cvičím, ale to pre mňa nie je žiaden problém - len treba trochu oživiť môjho športového ducha z detstva a trochu pridať tej detskej hyperaktivity. Keď som bola malá tak som skákala všade, až to videsilo každého... temné zlé časy.... :-D

  Keď budete po prečítaní popletený, tak sa nečudujte, ani ja to veľmi nemám v hlave poriadku, asi si uvoľním trochu tú čelenku na hlave, stláča mi to mozog... tááák, hotovo.

  V poslednej dobe nejak veľa myslím na letné prázdniny... ako sa budem poflakovať po Bratislave s fotoaparátom alebo len tak z nudy... ako budem z okna fúkať bubliny na ľudí chodiacich po chodníku... ako si sadnem do kresla, otvorím okno a budem poslúchať hudbu od Jaromíra Nohavicu, hladať ten hlbší zmyseľ v textoch, nudiť sa, čítať vonku na dvore, alebo sa len tak nudiť... blížiace sa letné prázdniny mi však pripomínajú aj rapídne sa blížiacu sa školu v prírode, z čoho mi naskakuje husia koža. Naozaj sa neteším, budem tam robiť iba dve veci - písať a fotiť. Bude to strašné, hrôza a čojaviemešte... už asi iba dva týždne(keby som len vedela ten prekliaty dátum!)!

  V AK mi za tento zbytočný článok utrhnú hlavu... :-D Ale béé, ja si skopírujem texty a môžem kedykoľvek začať s blogovaním zasa... aj bez hlavy. :-)
  Keď už sme u tom blogovaní, v júni bude mať tento blog pol roka. Iný s jedným alebo troma rokmy(happy birthday animeparadise!) píšu ako rýchlo ten čas uteká... a ja len píšem aký je ten čas sakramentsky pomalý! Ale, prídu letné prázdniny, čas rapídnou rýchlosťou utečie a zase budeme pri začiatku školského roka kde bude čas plynúť zase pomaly ako šnek v pesničke Nohavice(Šnečí blues).
  Zaujíma ma, čo je také skvelé na blogovaniu, prečo máme tak blogovanie radi... ja osobne blogujem s radosťou lebo viem že ako-tak niekto číta tie moje kecy nezmyseľné(ako práve teraz vy) a môžem sa vyjadriť. Ale teraz naozaj... prečo je blogovanie také úžasné? Čo nás núti blogovať, písač články, zaujať čitateľov, fotiť, písať, kresliť aby sme svoju tvorbu potom dali na blog?
  Viem, možno budete proti mne, ale ja osobne tvrdím že blogovanie je závislosť. Celý deň presedíme pred počítačom namiesto toho aby sme vyšli von. A ja hovorím že s tým bude koniec! *Udrie do stola, ale kvôli nezmyseľnej čelenke na hlave má špatnú orientáciu a trafí do klávesnice, kláves Enter vyletel na dobrodužnú cestu do šálky kde bola kedysi káva.* Budem písať jedine o víkendoch a občas cez pracovné dni. Pretože mám už vyšliapanú cestičku k obezite(68 kg na 12 ročné dievča nie je málo.... ale keď sa pozrieme na moju nemalú výšku... astalavista!) a ja to tak nenechám.

  Ale niečo k názvu článku, Kamienky na chodníkoch sú dielo človeka. Dnes som išla do obchodu pre nejaké suroviny - sestra sa pokúša urobiť... ehm... "zmrzlinu" - a zahľadela som sa na kamienky po chodníkoch. Kto ich tam priniesol? Odkiaľ tie kamienky sú?
  Napadlo to už vás niekedy? Kamienky povaľujúce sa po asfalte nie sú rovnomerne nasypané ako v parkoch. Proste sa tam len povaľujú a existujú si tam. Ja osobne sa cestou do školy alebo domov zabáam tým že kopávam do kamienok cez cestu - aj keď ostatných chodcov to naozaj, ale naozaj ruší...
  Možno že sa tam dostali práve kvôli tomu že nejaké deti ich tam odkopali. Kto vie? Ale je to len taká myšlienka. Občas ma napadnú, napríklad keď som videla v daždi holohlavého človek s dážnikom. Vtedy ma napadlo prečo potrebujú holohlavý ľudia dáždniky keď nemajú vlasy? Veď im aj tak stečie voda po hlave, či nie? A ako vyzerá taká hlava holohlavého po daždi, keď je úplne premoknutá? Je taká vráskavá?

  Rozhodla som sa že si vytvorím imaginárnu postavu. Nechcem sa obťažovať menami a preto sa bude volať tak ako ja, lenže budeť mať iné zvyky a inú povahu, iných(taktiež vymyslených) priateľov. Budem si pod jej menom písať dopisy a písať jej denník... som blázon, ale je to zaujímavé, žiť v niekom inom. Budem ju volať Little A.
  Keď už je reč o denníkoch, ja som ich už napísala hneď niekoľko. Sú skryté na naozaj, naozaj, naozaj, naozaj, naozaj tajnom mieste. Ale je fajn písať si denník. Ja som k nemu bola vždy úplne úprimná, neklamala som si, pozerala som sa vďaka nim pravde rovno do očí. A je to také menšie dobrodužstvo skrývať denník pred niektorými osobami(brat, brat, brat...), písať si svoje tajomstvá... mať denník je paráda. Ale už si ho dávno nepíšem, za čo môžem "ďakovať" taktiež tomuto blogu, lebo už píšem sem a denník by bol zbytočný. Škoda... ale blog nezruším.

  Ja som ohromená. Toľko riadkov a kecov totálne o ničom... fajn, už mlčím a nič nepoviem... teda, napíšem.

Socks Monster, tá... tá onaká
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | Web | 28. května 2010 v 21:14 | Reagovat

To letní focení doporučuji.

2 Socks Monster Socks Monster | Web | 29. května 2010 v 7:52 | Reagovat

Hmm, vďaka... teraz len mudrujem nad tým ako to že sa mi moje vlastné články nezobrazujú ale čitateľom áno...

3 Lastovička Lastovička | Web | 29. května 2010 v 18:34 | Reagovat

Ja sa na prázdniny moc neteším... Keď svieti slnko bolí ma hlava a bojím sa chodiť k moru! Netuším prečo, ale strašne zle sa tam cítim. Je to so mnou moc zlé? :D A snáď budem fotiť aj ja cez prázdniny a riadne sa teším na tábor. S kamoškami. :)

4 Žofia Žofia | E-mail | Web | 30. května 2010 v 10:18 | Reagovat

Aj ja mám imaginárnu kamarátku a volá sa Ajla.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.