Čágo, šílenci!

5. května 2010 v 21:52 | Socks Monster |  Tá tvorivá...
Fotka... článok
Špina Bratislavy

  Rozhodla som začať s takým menším fotograficko-spisovateľským projektom. Nechápete? Tak ja vám to vysvetlím... :-)
  Projekt som nazvala Špina Bratislavy, napadol ma po odfotení tých tulipánov. Vlastne iba chodím po meste a fotím tú takzvanú špinu Bratislavy, to zlé čo v hlavnom meste Slovenska je. A tá spisovateľská časť je iba krátky komentár ktorý pridávam k svojim fotografiam, lebo neznášam keď niekto aspoň nenapíše alebo nepovie jednu vetu k svojej tvorbe.

  Takže Socks Monster schmatne svoj fotoaparát a vydáva sa zdoliť najprv svoju izbu, dom, ulicu, celý blok... Projekt bude trvať asi tak pol alebo aj jeden rok. Každý týždeň sem niečo pridám ako menšiu zaujímavosť. Neviem ako vy, ale ja sa už strašne teším keď budem vo svojich vzácnych teniskách - pozri na obrázok - šliapať po chodníkoch Bratislavy a neukazovať ju iba vo svetle nevinného a pekného mesta. Preto každé mesto má svoju takzv. špinu, mesto kde je iba dobro nie je mesto... :-)
  A čo také hovoríte k téme mesiaca? Tanec. No, neviem, ja k tomu asi nič nenapíšem. Boli časi keď som denne aspoň na hodinku zapla nejaké CD a pilne cvičila. Nie iba zo srandy a zábavy, ja som tam hodiny normálne cvičila, vymýšľajúc nové pózy, kroky, až som sa aj pomaly dostávala ku choreografiam... ale sekla som s tým, ako s väčšinou vecí čo robím...
  Dnešný deň v škole bol úplne zbytočný. Učili sme sa iba na prvých dvoch hodinách. Prečo? Bolo fotografovanie a takisto naša škola oslavovala 60.-te narodeniny. Takže na konci druhej hodiny odfotografovali našu triedu... na celej tretej hodine nás natáčali ako mávame rukami a prajeme našej škole šťastné narodeniny.. na štvrtej odfotografovali žiakov ktorý sa zapájali do nejakých súťaží... a na piatej hodine zas fotografovali vedľajšie fotky, keď sa nejaké kamarátky chceli vyfotiť... Ja som bola iba na triednej fotografii a v tom klipu. Nebudem platiť za vedľajšie fotky keď mám svoj vlastný fotoaparát a môžem kedykoľvek a kohoľvek s jeho súhlasom odfotiť. Ja som strašne pozorná s tým keď ide o to aby som odfotila niekoho iba s jeho súhlasom. Lebo keď niekoho odfotím napriek tomu že je proti tomu, môžu mi zobrať môjho drahého FE-5020... stačilo že sme vyhodili peniaze sa fotoaparát, tak aspoň tie fotky majme zadarmo... nebudem žiadať niekoho o fotku keď to môžem spraviť aj ja.
  Dnes som po x-krát pozerala Fantoma Opery na Film+. Moja sestra ten film z nejakého tajného dôvodu zbožňuje... ale čo, ja nechápem tú Christine. Fantom ktorý mal byť strašne škaredý, vyzeral o stokrát lepšie než "Raul", láska Christine... dokonca aj bez tej masky, ktorá skrývala tú "škaredú" časť jeho tváre.... blbosť, aj tak vyzeral lepšie než tá vydesená pampeliška pomenovaná "Raul"... ach Zeusove nohy, to meno je hrozné...
  No, neviem či si toto niekto prečíta, je už "trochu" neskoro, ale to nevadí... aj tak je to skôr taký článok vyplodený z depresie a nudy... :-)


fotka... no čo iné?
   Som kanibal! Nie, nejem ľudí.... robím celkom obyčajnú vec - hrýzem si nehty. A keď omylom zhltnem kúsok nehetu alebo kože.. tak jem vlastne samu seba, no nie? Nie je to strašidelné? Asi každý kto si hrýze nehty je má kanibalské sklony... takže mnoho, mnoho ľudí... ale, nie, je celkovo všedná vec... ale aj tak...

  Druhú kapitolu poviedky Čokoláda minulosti sem asi pridám neskoro v noci v piatok... alebo cez víkend. Prezradím že sa to týka istého sviatku... ten kto čítal pozorne prvú kapitolu, v mihu okamžiku príde na to na ktorý myslím. :-) Len sa potom nezľaknite čo som zo seba vydala, keď to sem pridám... No, idem rozmýšľať na rôznych námetoch pre projekt... bwehehe...
  Len sa chcem spýtať - poznáte doslova slovné spojenie zmoknutý až do nitky? Dnes ráno som doslova spoznala ký je to pocit. U nás v Bratislave bude celý týždeň pršať. Možno že budete protestovať, ale ja dážď zbožňujem, vlastne pri daždi ma väčšinou napadne "múza" ako to hovoria iný... dnes pršalo ako keby veľká neviditeľná ruka jednoducho vyliala vodu z jedného veľkého neviditeľného vedra. A mňa to tam tiahlo von ako magnet. Hodila som na seba kabát, dala si nepremokavé topánky a vystúpila von. Prvá reakcia? Cítila som sa tak "dažďompoliatomierneprekvapená".  Iba raz som obišla celý blok, čo mi trvá zopár minút... a tých zopár minút postačilo k tomu aby som "premokla až do nitky". Nohavice a kabát sa na mňa lepily a z nepremokavých topánok sa rázom stali premokavé topánky. Bála som sa o svoj mobil ktorý som omylom nechala vo vrecku nohavíc. Pridala som do kroku až som nakoniec zbesilo bežala domov, pľúca mi horeli a tvár som mala červenú ani olúpaná paradajka....(to ani je ako, len som ešte v Désirée nálade..)
  Tak, "ofotografovanepremoknutomúzovská" sa s vami lúči Socks Monster, o 21:52.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 atyiya atyiya | Web | 5. května 2010 v 22:39 | Reagovat

Někomu se dobře přemýšlí v dešti, mě zase chytne múza, když jdu spát, takže pak ještě tak půl hodiny píšu, než usnu nad nedodělaným dílem :D
jenom ještě jedna věc, nevím jestli to na slovensku je jinak( ale moje slovenská polovička mi našeptává, že ne), ale u nás se v jiném pádě než prvním Zeus nepoužívá, Takže spíš Diové nohy... to jen tak na okraj :)

2 Socks Monster(kedysi Ayela) Socks Monster(kedysi Ayela) | Web | 6. května 2010 v 14:53 | Reagovat

Mhmpf... pred spaním? Mne sa to stáva iba počas spania. Niekedy snívam o niečom celkovo zaujímavom - alebo šialenom :-) - zobudím sa a napíšem to na papier. Ale vtedy musím písať rýchlo, vraj si človek pamätá svoje sny iba sedem minút po zobudení... V slovenčine to nie je inak, aj tam je to "Diove nohy(lol)" ale ja aj tak používam Zeus. To znie podľa mňa lepšie než Dia...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.