Vianoce... prichádza čarovný škriatok! TT

1. dubna 2010 v 20:46 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
A už tu je! Šimbala, bimbala, Ayela začala trieskať. A kam? Do klávesnice.



Bwahahaaaa(to iba preto že som vás chcela pekne uvítať :D)! Trochu ma pobavilo že témou týždňa sú práve Vianoce. A to už bude čoskoro Veľká noc!
  Ja si každopádne myslím že Vianoce má rád takmer každý. Sneží(aspoň by malo snežiť), snehová deka pokrýva ulice, strechy domov, stromy a autá. Deti to využijú a niečo nakreslia do snehu alebo zákerným smiechom diabla sa pustia do guľovačky. Keď sme už tu, napadlo ma ako by sa mohol malý Luk guľovať so svojím otcom, temným Dart Vaderom. Bola by to celkom veľká sranda, lebo by sa na tej ohavnej čiernej veci - ktorú nosí Dart Vader - dalo spočítať koľkokrát sme dotyčného trafili. Ale strčme Darta Vadera na bok.

  Dopredu vám musím žiaľ oznámiť že som si nepripravila žiadny aprílovský žart. Totálne mi to "vycupkalo"(:D) z hlavy(nebojte sa, to iba škriatkovia a kreténi ako ja používame takéto výrazy ;) teraz nikoho nechcem urážať). Ale to ešte nezabránilo tomu aby som ja sama niekomu nenaletela. Prvým úspešným lapačom obetí - čiže mňa - sa stal Krb(www.krb.blog.cz) a potom Orlan(ww.dracice-na-netu.blog.cz ). Samozrejme, boli aj iný ale žiaľ, u nás doma sa aprílovské žarty nekonali. Ale teraz sa prehupnime k Vianociam.
  Ja Vianoce zbožňujem. Už len kvôli zime. Vianočný stromček je síce neskutočne drobný - to aby sme ho mohli umiestniť na skriňu, neboli by sme radi keby mačky napadli drahé vianočné ozdoby - a treba dlho čakať a odolávať vôni vynikajúcich jedál, ktoré pravdaže, uvarila mama. A čerešničkou na torte je naozaj obrovitánska hŕba darčekov. Nás je doma osem - a to iba detí. Čiže na kupovanie darčekov sa utráca mnoho peňazí. Niekedy sa cítim previnilo, lebo darčeky ktoré dostávame sú drahé. Často sa pýtam mamy:
"A ty toho neľutuješ? Tie peniaze? To obrovské množstvo peňazí?"
A ona na mňa vždy iba pokojne pozrie a odpovedá:
"Vidieť vaše naradostené tváre je pre mňa najšťastnejšou vecou na svete."
Usmejem sa a idem si zobrať ďalší zákusok.
  Mi máme Vianoce dvakrát za rok, 24-ho a 25-ho decembra. Na prvé Vianoce sa zúčastňujú iba tí ktorý bývajú v našom dome, ja, rodičia a súrodenci. Vtedy je to kľudný večer, strávený iba v kruhu rodiny. Vtedy sme všetci náramne šťastný. Na druhý deň sa koná obrovitánsky večierok. Sú pozvaný všetci a takmer všetci aj prídu. Dom je preplnený až k prasknutiu a každý obyvateľ si musí zobrať na starosť aspoň dvoch hostí. Mne vždy padnú do rúk dve netere - áno, narodila som sa iba roku 1998, tretieho mája a už mám dve netere, ale pri tam veľkom príbuzenstve sa netreba čudovať. Jedna neter, ktorá je skoro tak isto stará ako ja - je zároveň energická a hyperaktívna ale zároveň aj lenivá. Neviem ako sa to mohlo stať že sa zmiešali tieto dve povahy, ale je to tak. V jednu chvíľu sa hrá, skáče na dvore ako zbláznená a naháňa moju sestru, a v druhej chvíľi už leží pred telkou a chce si pozrieť Shreka či Narniu. Pokojne môžem povedať že sa poznáme od samého detstva. :)
  A tá druhá neter, ktorá iba tohto roku začala chodiť do školy, vyzerá ako malý anjelik. Kučery - keď sa to tak dá nazvať - a obrovské modré oči. Malý gombíkový nos a malé pery, ktoré sú kedykoľvek pripravené vykriviť sa do plaču. Nenechajme sa oklamať výzorom - niekedy je to skutočne malá harpia. Vrieska, plače, dupoce malými nohami a živo gestikuluje rukami. A ja pritom v duchu vzdychám ale aj sa usmievam. Lebo aj keď je to občas vrieskajúci robot ktorý sa nedá nikde vypnúť - je to aj milé dievča.
  A môžem šťastne oznámiť že mám ešte synovca. S tým zatiaľ nie sú problémi, zatiaľ je to malé nevinné dieťa - s blond vlasmi. Neviem ako je to možné že sa v našej rodine objavujú blond deti, keď mi máme samé hnedé hlavy a občas sa sem-tam ukáže čierna hriva. Vyniká medzi nami iba jeden švagor. Ale nebudem sa tu rozpisovať o rodine.
  Vianoce milujem, a vždy sa neuveriteľne teším. Aj keď už viem - neexistuje žiadny Ježiško ani Mikuláš(Ajajaj! Keď toto teraz čítajú malé deti, oznamujem im zlú správu!), ale Vianoce sú proste Vianoce, a nikdy nezaniknú - aspoň dúfam.
  Nudím vás? Zrejme áno. Lebo ja nudím samu seba, predo mnou leží kniha o Désirée - prvá snúbenka Napoleona Bonaparteho, ale iba snúbenka, nie nevesta - a ako keby ma volala "Ja viem že chceš aby si ma čítala. Tu som, otvor ma a prelistuj si tieto zožltnuté pergamenové stránky!" a ja neviem odolať. Takže sa lúčim, buďte radi a ďakujem za to že ste pretrpeli ďalší zbytočný článok. :)

Vaša Ayela.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.