Sľubujem, Zeus, sľubujem že už nebudem piť....

6. dubna 2010 v 21:01 | Socks Monster
...MLIEKO!!!
Téma týždňa: Zdravie
Autor "velediela": Socks Monster ktorá si dobodala ruky ihlou aby mohla ušiť ponožkovú príšerku... a pri každom stlačení klávesnice zvrieskne AUEEEOOO! (nie, nevymenuje vám samohlásky)

Farby, farby...
  Nie, už sa tej ohavnej jednolitrovej krabice od mlieka ani nedotknem! Nech mi je Zeus, Athéna, Odin, Thór či Isis svedkom! Nech Ra stiahne slnko z oblohy, nech sa jeho bárka ktorá pláva medzi bránami cez noc nikdy nedostala na koniec a nech nezazriem svetlo do konca svojho života! Nech upadnem do zabudnutia, nech na môj hrob nedajú žiadne meno a jed ma zabije, ako Napoleona Bonaparteho! Ja tú krabicu už nevezmem do ruky!
  Pravdaže, myslela som to obrazne. Urobila som si "mňamku", čo bolo teplé mlieko s medom. Dostala som naň chuť lebo čítam Désirée a hlavná hrdinka, Bernardina Eugénia Désirée(prvá snúbenica Napoleona Bonaparteho, ale iba snúbenica...) tam často pije tento nápoj. Píše že je sladký a chutný a mne priam sliny stekali po brade. Tak prečo nevyskúšať? Strčila som hrnček mlieka do mikrovlnky, čakala až mlieko trochu vychladne a naliala tam lyžičku medu. Zdvihla som si šálku k perám, ešte som zamľaskala a napila sa. Nápoj mi zachutil a tak som sa majestátne umiestnila pred počítač. A zrazu som vypila päť hrnčekov. Bolo mi z toho tak hrozne a zle že som už nevládala a obsah môjho žalúdka sa chystalo na výpravu menom "Zvracanie". Päť hrnčekov mlieka s medom v mojom žalúdku sa teda vypravilo na "prechádzku" a preskúmalo tajomnú cestu zo žalúdka cez ústnu dutinu do záchoda.
   Tak, toto bol osud tohto nápoja a krabica s mliekom bola okamžite odsúdená na doživotné zamknutie do chladničky na ťažké práce. Tým myslím - čumieť do blba, ak krabica či mlieko vie vôbec pozerať, a trochu si pokecať s klobásou. Čo sa týka klobásy, z tej sa vyvinula inteligentná životná forma. Ale nebudem tu písať dejiny chladničky.

Farby, farby...
   Téma týždňa je zdravie. Dnešný ľudia sa už však o to veľmi nestarajú. Sme lenivý, alebo aspoň - väčšina nás je lenivých. Načo cvičiť keď môžeme sedieť pred telkou? Načo jesť podozrivo smradľavú zeleninu keď máme chutné čokolády a hamburgery? V dnešnom svete je veľa dobrých vecí zlých pre naše zdravie, pre naše telo. Prečo je to tak? Pre peniaze. My peniaze utratíme zatiaľ čo iný ľudia si na našej smrti zarábajú. Zarábajú a ich investorovia a obchodný manažéri sú obezita, srdcové choroby, rakovina a veľa iných chorôb. Chamtivý obchodník si sedí v jednej poradnej sále s týmito pánmi a radia sa, ako zabíjať čo najviac ľudí.
  Ale nesieme za to vinu aj my. Kto si to kupuje? Ľudia. Kto sa napcháva vo fast foode? Ľudia. Kto sedí celý deň pred telkou? Ľudia. A ľudia sme my. Nikto nás nenúti a my predsa len sme pod vplivom týchto nezdravých vecí. Kto by sa vzdal uja Čokolády? A tety Kofoly? Pána Chipsa, švagrinej Marmelády, švagra Marcipána, brata Cukríka a sestry Coca Coly? Veľa ľudí nie.

Farby, farby...
   Poviem vám niečo o smrti. Môj dedo zomrel na rakovinu žalúdka a pľúc. Nikto to nechápe, veď vôbec nefajčil. Posledné dni boli najhoršie. Ja som ho síce nevidela ale aj pri opise som sa striasla. Môj dedo nechcel jesť. Fyzicky bol v poriadku, mal krásnych 86 rokov a 40 ročný lekári mu závideli jeho zdravotný stav. Ale psychicky bol úplne zničený. Balancoval na pokraji smrti ako keď niekto fúkne do hradu postaveného z kariet. On neznášal nemocnice a pokúšal sa o útek. Lekári to už nezvládli a opaskami ho pripevnili k posteli. Viete si to predstaviť? Dedo, starý muž leží na posteli, pripadá si ako bezmocný červ a je ešte k tomu doslova pripútaný k lôžku. A čím? Obyčajnými opaskami! Nevládol zhltnúť ani sústo. Pobyt v nemocnici mu iba predĺžil život o niekoľko týždňov plných trápenia, stresu a depresie. Posledné týždne musel stráviť na nemocničnej posteli, oviazaný opaskami. Nič nemohol spraviť. Odviezli sme ho do nemocnice, pokúšal sa ujsť, tak-tak sme ho zadržali, pokúšali sa ho kŕmiť. Všetko zbytočne. Úplne zbytočne.
  Od tej doby každého kto v mojej blízkosti vtipkuje o smrti posielam do pekla a preklínam ho, aby mu raz odpadla hlava a odkotúľala sa na koniec sveta. Lebo smrť nie je na smiech, nie je vtip. Je to skutočnosť. A my si marníme náš drahocenný čas na zemi prepchávaním hamburgermi a čokoládou, namiesto toho aby sme si uvedomili jedno - každou sekundou je náš život kratší. A my dovoľujeme aby nám ten čas ukradli a zneužili. Zamyslite sa nad tým keď v najbližšej dobe zájdete do McDonaldu.

Tak, toto je asi všetko.

Socks Monster

P.S.: vyhlasujem válku proti mlieku s medom! :D Do boja!!! :)))

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.