Rozliaty atrament...

23. dubna 2010 v 20:35 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
...a modré potoky atramentu sa roztiekli po celom stole...
Môj život s mafiánskou bandou D.Ch.S. - Dvoch Chlpatých Salám.
Ja & mačky
Farby, farby...
   Ako spisovateľka znudená svojim životom a dievča namočené do temných hlbín depresie si pomaly píšem prvú kapitolu svojej knihy. A neustále kýcham - poprípadne mi sopľe tečú ako teraz na tú klávesnicu do ktorej výnimočne netrieskam. Takže, aby sme neodbiehali od témy ako minule pri tom hroznom článku - moja ruka lenivo schmatla pero a ehm... "malými" písmenkami som sa pustila do písania. Mama pravdaže nevedela o tom že som si sadla za písací stôl iba v tenkom svetri ale Bagira - jeden z dvoch kocúrov aneb, jeden z bandy čiernych chlpatých salám - si mňa vystopoval ako pravý Sherlock Holmes preoblečený za malého belgického Hercula Poirota a potom sa vhupol do kože starej a milej Miss Marplovej s ihlami na pletenie. Čiže tento na vonok rozkošný kocúr s majestátnymi piatimi rokmi si nevinne sadol na drevené parkety a obrovskými žlto-zelenými očami sa priam zabodol do operadla môjej veľkej a príjemnej stoličky. Čo sa týka stoličky, je v úbohom stave a mala som ho od brata ktorý tento predmet priam spustošil. Ale keď si tam nahádžem zopár vankúšov, príjemne sa mi tam sedí, ach, a keď si ešte vezmem tenisovú loptu ktorú si môžem hádzať a pinkať o stenu - ozajstná domácka pohoda.
  No, ale nech je táto stolička akokoľvek pohodlná, Sherlock Holmes aneb Bagira ďalej rozpaloval pohľadom operadlo. A mne to nebolo ani trochu príjemné, tak som sa prudko otočila a on na mňa vyčítavo pozrel. No potom tá čierna klobása nasadila takzvaný psí pohľad(no hej, aj mačky ho ovládajú....) a ja som nemohla odolať. Takže klobáska-slaninka skončila umiestená na truhle ktorú som si dala na stôl a lenivo si tam ľahla stočená do pózy s názvom "klbko vlny"(iný to nazývajú stočené párky ale ja používam tento názov..). A teraz varovanie - nikdy, ale NIKDY neotvárajte atrament v blízkosti tejto príšerky.
  Ale ja som spravila chybu takú otrasnú až to bolí. Otvorila som fľaštičku atramentu s malým škrípaním a nevedela som že osud je spečatený. Po otvorený fľašky ubiehlo niekoľko minút, až Bagira prudko otvoril oči. Zdá sa, že rozpalovanie vecí pohľadom sa stalo jeho koníčkom, lebo jeho druhá obeť bola fľaštička modrého atramentu.
  Keby bol tento vražedný pohľad naozaj rozpálení na 3000 stupňov, fľašičky by už nebolo. No namiesto roztápania na sa, začalo samotné peklo.
  Bagira sa za zlomok sekundy umiestnil do "loveckej" pózy a jeho pružné zadné nohy ho vrhli do skoku. Priam sa zhodil na fľašku a - vtedy sa zastavil svet. Modré potoky atramentu sa roztiekli po celom písacom stole, zaplavili papiere a ostatné haraburdie, až napokon temný atrament stiekol po okraji, ako vodopád, a zhodil sa na drevené parkety. Z mojich úst - ako keď z väzenia uteká väzeň - utiekol zúfalý výkrik NIEEEE!, aj keď už bolo neskoro. Mláka sa na podlahe rozširovala, bola tmavomodrej, temnej farby, ako keby sa v každej chvíli mala vynoriť Lochnesská príšera a niekoho zožrať.
  A čo urobil náš malý gangster, Bagira Rodriguez? Elegantným skokom sa vhupol na podlahu, a - ako keby bola primadona - húpajúc si zadok(a tým pádom aj chvost) majestátne odcupkal, zanechajúc na podlahe malé atramentové stopy. K veľkej dráme už len chýbala nejaká skladba zo soundtracku Schindlerovho zoznamu a bola by scéna ako stvorená pre Hollywood.
  A teraz sú niektoré stránky mojej knihy celé od atramentu a ja sa môžem púšťať do písania, písania a písania... Arrrrrrgh! Podržte ma niekto, nech tú salámu nenakrájam a neupečiem ako takú malú chlpatú fašírku!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.