Duben 2010

More - báseň

29. dubna 2010 v 20:39 | Socks Monster |  Tá jednodielová tvorba...

Jar je tu

More - báseň, aneb zase som spustila kotvy pri ekológii! Ach, a aby som nezabudla - ďalšia bezduchá slátanina napísaná k téme týždňa na blog.cz

Naozaj to nerobím schválne ale nejak som sa z jednej vlny - more - prehupla na druhú vlnu - ekológia - a to isté sa stalo aj s básňou. Najprv sa púšťa hrozným odsekom, potom sa spúšťam, píšem zbytočnosti a nakoniec sa vyhrážam aby sme sa začali starať o planétu... :D Achjaj, nejak mi to vstúplo do hlavy.
Ale ešte pred predstavením tej ehm... *kucky kucky* ...básne, rada by som venovala pár slov moru. Vždy som k nemu chcela zájsť, viem si to predstaviť. Ja, v modrých nohaviciach, bielom tope a v tenkom svetri by som sa bičovaná vetrom prechádzala po brehu, v mojich modrošedých očiach by sa odrážalo modré a priam nekonečné more... Sakra! Okamžite mi niekto kúpte letenku do Grécka! Chcem odovzdať hold Poseidónovi! :D Ale teraz si vyberte sáčky a opatrne sa jedným okom pozrite na tie riadky pod týmto textom... pripravený? Raz, dva!
(obrázok - Socks Monster bola týraná zákerným Paintom)

Veľký Khalakh, strážca ohňa

25. dubna 2010 v 20:16 | Socks Monster |  Tá jednodielová tvorba...
Býk
Veľký Khalakh, býk strážaci oheň

Voila, nová poviedka na svete je tu. Včera v sobotu som si ešte myslela že to bude zabíjačka víkendu, no otec vyhlásil že bude opekačka. No, najprv sme ešte oslávili bratove narodeniny na ktoré som úplne zabudla(som to ale sviňa...), ale nečudujte sa, keď žijete vo veľkej rodine... No, ale k tej opekačke. Keď som sedela na drevenej húpačke - lebo každú jar vyvesíme húpačky na dvore - a počúvala som aj praskajúci oheň, okamžite ma napadli rôzne príbehy a takzvané "legendy" o ohni. A prvý z týchto legiend mal názov Veľký Khalakh. Neviem odkiaľ som prišla na toto meno, ale zapáčilo sa mi to. Prezradím iba že Veľký Khalakh je zviera - teda presnejšie, býk. Strážca ohňa. No, keď vás neodradí dĺžka tak prosím - čítajte.

Rozliaty atrament...

23. dubna 2010 v 20:35 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
...a modré potoky atramentu sa roztiekli po celom stole...
Môj život s mafiánskou bandou D.Ch.S. - Dvoch Chlpatých Salám.
Ja & mačky
Farby, farby...
   Ako spisovateľka znudená svojim životom a dievča namočené do temných hlbín depresie si pomaly píšem prvú kapitolu svojej knihy. A neustále kýcham - poprípadne mi sopľe tečú ako teraz na tú klávesnicu do ktorej výnimočne netrieskam. Takže, aby sme neodbiehali od témy ako minule pri tom hroznom článku - moja ruka lenivo schmatla pero a ehm... "malými" písmenkami som sa pustila do písania. Mama pravdaže nevedela o tom že som si sadla za písací stôl iba v tenkom svetri ale Bagira - jeden z dvoch kocúrov aneb, jeden z bandy čiernych chlpatých salám - si mňa vystopoval ako pravý Sherlock Holmes preoblečený za malého belgického Hercula Poirota a potom sa vhupol do kože starej a milej Miss Marplovej s ihlami na pletenie. Čiže tento na vonok rozkošný kocúr s majestátnymi piatimi rokmi si nevinne sadol na drevené parkety a obrovskými žlto-zelenými očami sa priam zabodol do operadla môjej veľkej a príjemnej stoličky. Čo sa týka stoličky, je v úbohom stave a mala som ho od brata ktorý tento predmet priam spustošil. Ale keď si tam nahádžem zopár vankúšov, príjemne sa mi tam sedí, ach, a keď si ešte vezmem tenisovú loptu ktorú si môžem hádzať a pinkať o stenu - ozajstná domácka pohoda.
  No, ale nech je táto stolička akokoľvek pohodlná, Sherlock Holmes aneb Bagira ďalej rozpaloval pohľadom operadlo. A mne to nebolo ani trochu príjemné, tak som sa prudko otočila a on na mňa vyčítavo pozrel. No potom tá čierna klobása nasadila takzvaný psí pohľad(no hej, aj mačky ho ovládajú....) a ja som nemohla odolať. Takže klobáska-slaninka skončila umiestená na truhle ktorú som si dala na stôl a lenivo si tam ľahla stočená do pózy s názvom "klbko vlny"(iný to nazývajú stočené párky ale ja používam tento názov..). A teraz varovanie - nikdy, ale NIKDY neotvárajte atrament v blízkosti tejto príšerky.
  Ale ja som spravila chybu takú otrasnú až to bolí. Otvorila som fľaštičku atramentu s malým škrípaním a nevedela som že osud je spečatený. Po otvorený fľašky ubiehlo niekoľko minút, až Bagira prudko otvoril oči. Zdá sa, že rozpalovanie vecí pohľadom sa stalo jeho koníčkom, lebo jeho druhá obeť bola fľaštička modrého atramentu.
  Keby bol tento vražedný pohľad naozaj rozpálení na 3000 stupňov, fľašičky by už nebolo. No namiesto roztápania na sa, začalo samotné peklo.
  Bagira sa za zlomok sekundy umiestnil do "loveckej" pózy a jeho pružné zadné nohy ho vrhli do skoku. Priam sa zhodil na fľašku a - vtedy sa zastavil svet. Modré potoky atramentu sa roztiekli po celom písacom stole, zaplavili papiere a ostatné haraburdie, až napokon temný atrament stiekol po okraji, ako vodopád, a zhodil sa na drevené parkety. Z mojich úst - ako keď z väzenia uteká väzeň - utiekol zúfalý výkrik NIEEEE!, aj keď už bolo neskoro. Mláka sa na podlahe rozširovala, bola tmavomodrej, temnej farby, ako keby sa v každej chvíli mala vynoriť Lochnesská príšera a niekoho zožrať.
  A čo urobil náš malý gangster, Bagira Rodriguez? Elegantným skokom sa vhupol na podlahu, a - ako keby bola primadona - húpajúc si zadok(a tým pádom aj chvost) majestátne odcupkal, zanechajúc na podlahe malé atramentové stopy. K veľkej dráme už len chýbala nejaká skladba zo soundtracku Schindlerovho zoznamu a bola by scéna ako stvorená pre Hollywood.
  A teraz sú niektoré stránky mojej knihy celé od atramentu a ja sa môžem púšťať do písania, písania a písania... Arrrrrrgh! Podržte ma niekto, nech tú salámu nenakrájam a neupečiem ako takú malú chlpatú fašírku!

Z môjho života - Veríš, neveríš? Chápeš, nem chápeš? Retard, intelektuál?

19. dubna 2010 v 20:56 | Socks Monster
Z môjho života - Veríš, neveríš? Chápeš, "nem" chápeš? Retard, intelektuál?

Z môjho života

Rozhodla som že všetky témy týždňa na ktoré budem písať šmarím do "poviedky" Z môjho života - Denník blázna a ignoranta. Lebo už som sem dlhooooo neeeepíííísaaaalaaaa...(až taaaaktooooo dlhooooo... no čo, už dávno som nepreťahovala slová...).

Autor: Socks Monster
Zdroj obrázku: rozhodla som sa uviesť niečo presnejšie než Google, takže prosím tu, fakt som to nevedela že je to z iného blogu na blog.cz, ale keď to je neautorský blog... Verte mi, Zeusove oholené a vykúpané nohy, ja sa hanbím...

  Takže, k téme... viera. Možno že vám hneď napadne Boh a kresťanstvo... no to mi prosím niekoľko rokov ani nespomínajte, na dnešnej hodine som sa pohádala s Beštiou ktorá nám neustále mumlala o náboženstve - na hudobnej výchove - potom nám vysvetľovala ako písať domáce úlohy a učiť sa tak aby sme si to pamätali, nakoniec päť minút pred koncom hodiny nám začala kecať o Mozartovi(proti Mozartovi nič nemám, to proti Beštii!)
  Ale vykašlime sa na to, zapínam na youtube.com skladbu od skupiny Black Box - Ride On Time(link), upokojím sa a začnem zbesilo trieskať do klávesnice... raz, dva tri! Tak, skladba sa začala, ja sa pri písaní vlním do rytmu, začnime! *nanana, ...ride on time...*
  Rozhodla som sa písať tak ako keby som písala reklamu. To preto lebo dnes som na čokoľvek čo kamarátka Aniko povedala, predstavila reklamu(umelé nechty? tie na teba čakajú v obchode! okamžite kúpiť!...). A konečne som sa po dlhšom čase mohla skvelo vyblázniť aj s ostatnými spolužiakmi... Ale prečo zase odbieham?! To bude tou piesňou, už sa končí, to si musím zapnúť Moby - Disco Lies...
  Veríte v niečo čo nie je reálne? Víly, elfovia, draci, Zeusove nohy, Athénine parochne či v Hérine hazardné hry v kasíne(neviem čo mám stále s tou gréckou mytológiou...)? To je viera. *ride on time... ride on time!(prepáčte, uniesla som sa... :D Black Box..)*
  Každý človek za svoj život zažije vieru viackrát. Vieru v to že mama upečie obľúbenú toru na vaše narodeniny, viera v to že raz stretneme najlepšieho kamaráta/kamarátku, či nájdeme prvú lásku... viera vo fantasy tvory, viera v Boha, viera iných mnohých bohov gréckej či severskej mytológie... Vždy keď v niečo pevne veríme, je to viera. Napríklad: ja verím že budúci týždeň v nedeľu budem mať narodeniny a že ma nikto neadoptoval, že Beštia je sklenenooká mníška a členka španielskej inkvizície, že Batman a jeho čarovný mop je skutočný Batman a skutočný čarovný mop... ale najviac sa teším narodeninám!
  Fajn, prepínam na youtube k skupine The Cardigans, najprv Lovefool, potom My favourite game... aj keď Lovefool... Groaaar! Arrrrrrgh! Prečo ma nikto nezastaví v odbiehaní od témy?! Heeeeeelp me!(aj tak zapínam The Cardigans - Erase Rewind...)
  No ale vážne. Viera je niečo neskutočné, niečo tak silné... Pevne veriť v niečo čo možno (alebo istotne) neexistuje. Chápete, veríte že... čo ja viem... v noci prilieta víla. A nechce sa smieriť s tým že to nie je pravda. Ste si proste istý že to tak je a slizká bodka!
  Tak to bola veľká hatlapatlanina čo som zo seba vydala, toto mohla vymyslieť akurát chlpatá klobása osmažená s nakrájaným banánom a poliata kečupom a čokoládou... Ale čo sa dá napísať o viere?? Ach, jaj, umývači Zeusových nôh a tvorcou parochní Pallas Athény, ja sa s tým šmarím o zem! Končím s týmto článkom "zrůdy"...

Socks Monster!

Vaaavavavaaaa, vaha, havahg, vagagh! Toto bola riadna blbosť!



Prvá aktuálka pod menom SM aneb, koniec pauzy

18. dubna 2010 v 10:20 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Píšem, topím sa na internete a registrovala som sa na rpg stránku....

Autor tohto H.U.M.U.S.u: SM aneb Socks Monster aneb Ayela
Veta nezmyslov - Poľská tragédia, výbuch sopky, zrušenie letov... čo sa ešte stane?!

Primitívna kresba v Painte
Zdroj obrázku - ďalšia primitívna kresbička Socks Monstera v Painte, aneb Skicári

Jednotýždňová pauza je u konca, SM je späť aby nakazilo vaše obrazovky! Nech sa váš Avast pripraví, musí polapiť Trójskeho Koňa!
Ale nie, nebudem tu odstrašovať čitateľov, dúfam že môj blog neobsahuje vírusy, a Avast - program na obranu vášho počítača - si môže zájsť na Hawai... Musím vám však oznámiť že na blog budem pravdepodobne písať menej, musím si uvedomiť že aj škola volá, hola, aj keď sa mi nechce.

Kniha, kniha, kniha... spisovateľ sa púšťa do práce

8. dubna 2010 v 20:55 | Socks Monster |  Tá ktorá píše denník...
Bez názvu
Hmmm... moja kniha ešte nemá názov, to je zlé!

Hola, hola, aloha! Neuveriteľne sa teším že zajtra je už piatok, Veľký Deň Šťastia. V tejto chvíľi som neskutočne rada že existuje škola, lebo keby neexistovala, nemohli by sme zažiť ten úžasný pocit keď vieme že na nás čaká víkend. Dva dni. Škoda že tak málo. Keby som ja mala zostaviť nový školský poriadok, okamžite by som k víkendu pričapila ešte jeden deň. Čiže do školy by sme chodili štyri dni, a každý štvrtok by bola dĺžka vyučovania zadaná. Prvý stupeň na základke štyri či päť hodín, druhý stupeň päť alebo šesť hodín.

Farby, farby...

Batman a jeho čarovný mop zasa sliedia po škole. Mop sa inteligentne opiera o stenu a hľadí na nástenku, zatiaľ čo Batman zápasí s pytlíkom arašídov. No áno, porazil najväčších zloduchov sveta ale pytlík s arašídami ho predsa len porazil. Batman už nie je vo forme.

Iba dve veci ma netešia na piatku:
a) občianska výchova s Beštiou, najhoršou učiteľkou ktorá by sa kľudne mohla pridať ku španielskej inkvizícii, sliedi po škole a kvoká ako slepica
b) t-e-l-o-c-v-i-k! Som športový typ, ale futbal neznášam! Basketbal zbožňujem ale nebudem kopať do lopty ako dajaký hybrid či neandrtálec! To radšej zase zrazím učiteľa pri gymnastike(tvrdé či mäkké i? to je jedno!)!

Dopísala som svoje poznámky ku knihe. Boli dlhé, prepracované, napísané s úhľadným rukopisom a príbeh do detailov rozpracovaný... ale malo to jednu chybu - nepáčilo sa mi to. Takže moje poznámky boli umiestnené na dno krabice, zabalené v pergamene, napísané na ne TOP SECRET a šmarené na povalu. Keď majú niekde chytať prach, tak jedine tam!
Ale zistila som že sa zaobídem aj bez poznámok. Jednoducho som zobrala papiere a začala písať, a písať, a písať... Aj v škole neustále iba píšem a riskujem známky do vysvedčenia. Ale zatiaľ sa pevne držím na jednotkách a dvojkách, ak nepočítame hudobnú(je to neuveriteľne zbytočný predmet pre človeka bez hudobného sluchu a hlasu ako ja!).
Ale vráťme sa ku knihe.
Dnes som napísala úvod a teraz trčím pri prvej kapitole. Niekedy si robím obavy či kapitoli nebudú priveľmi krátke, ale tieto myšlienky odcháňam tým že mi je úplne jedno aké budú dlhé. Hlavne nech tá kniha bude dokončená 26-ho októbra a potom druhé dva mesiace budem prekladať do slovenčiny. Verziu v českom jazyku vám však poskytnúť nemôžem, ale keby NÁHODOU tá kniha po takých dvanástich rokoch vyšla, rozhodne požiadam o český preklad. :)

Farby, farby...

Inak sa nič výnimočné nedeje, iba mám chuť na niekoho strašne kričať. To slečna KR/a+Va(nemenovaná osoba) ma dnes "trochu" vytočila že by som jej najradšej vyškriabala mozog touto klávesnicou alebo by som ju tridsať rokov udierala plastovou lyžičkou kým ju neodoženiem do totálneho šialenstva(bweheheeee... šibe mi).

Tak asi toľko, tá úbohá klávesnica už nemá ENTER, DELETE ani SHIFT. Už prestanem.

Socks Monster alias Ponožková Príšera!

P.S.: ďakujem dvom neteriam ale aspoň jednej neteri že mi zájde na blog a trpezlivo prečíta všetky články :)

P.P.S.: mám ďalšiu Agatha Christie knihu do zbierky!



Sľubujem, Zeus, sľubujem že už nebudem piť....

6. dubna 2010 v 21:01 | Socks Monster
...MLIEKO!!!
Téma týždňa: Zdravie
Autor "velediela": Socks Monster ktorá si dobodala ruky ihlou aby mohla ušiť ponožkovú príšerku... a pri každom stlačení klávesnice zvrieskne AUEEEOOO! (nie, nevymenuje vám samohlásky)

Farby, farby...
  Nie, už sa tej ohavnej jednolitrovej krabice od mlieka ani nedotknem! Nech mi je Zeus, Athéna, Odin, Thór či Isis svedkom! Nech Ra stiahne slnko z oblohy, nech sa jeho bárka ktorá pláva medzi bránami cez noc nikdy nedostala na koniec a nech nezazriem svetlo do konca svojho života! Nech upadnem do zabudnutia, nech na môj hrob nedajú žiadne meno a jed ma zabije, ako Napoleona Bonaparteho! Ja tú krabicu už nevezmem do ruky!
  Pravdaže, myslela som to obrazne. Urobila som si "mňamku", čo bolo teplé mlieko s medom. Dostala som naň chuť lebo čítam Désirée a hlavná hrdinka, Bernardina Eugénia Désirée(prvá snúbenica Napoleona Bonaparteho, ale iba snúbenica...) tam často pije tento nápoj. Píše že je sladký a chutný a mne priam sliny stekali po brade. Tak prečo nevyskúšať? Strčila som hrnček mlieka do mikrovlnky, čakala až mlieko trochu vychladne a naliala tam lyžičku medu. Zdvihla som si šálku k perám, ešte som zamľaskala a napila sa. Nápoj mi zachutil a tak som sa majestátne umiestnila pred počítač. A zrazu som vypila päť hrnčekov. Bolo mi z toho tak hrozne a zle že som už nevládala a obsah môjho žalúdka sa chystalo na výpravu menom "Zvracanie". Päť hrnčekov mlieka s medom v mojom žalúdku sa teda vypravilo na "prechádzku" a preskúmalo tajomnú cestu zo žalúdka cez ústnu dutinu do záchoda.
   Tak, toto bol osud tohto nápoja a krabica s mliekom bola okamžite odsúdená na doživotné zamknutie do chladničky na ťažké práce. Tým myslím - čumieť do blba, ak krabica či mlieko vie vôbec pozerať, a trochu si pokecať s klobásou. Čo sa týka klobásy, z tej sa vyvinula inteligentná životná forma. Ale nebudem tu písať dejiny chladničky.

Farby, farby...
   Téma týždňa je zdravie. Dnešný ľudia sa už však o to veľmi nestarajú. Sme lenivý, alebo aspoň - väčšina nás je lenivých. Načo cvičiť keď môžeme sedieť pred telkou? Načo jesť podozrivo smradľavú zeleninu keď máme chutné čokolády a hamburgery? V dnešnom svete je veľa dobrých vecí zlých pre naše zdravie, pre naše telo. Prečo je to tak? Pre peniaze. My peniaze utratíme zatiaľ čo iný ľudia si na našej smrti zarábajú. Zarábajú a ich investorovia a obchodný manažéri sú obezita, srdcové choroby, rakovina a veľa iných chorôb. Chamtivý obchodník si sedí v jednej poradnej sále s týmito pánmi a radia sa, ako zabíjať čo najviac ľudí.
  Ale nesieme za to vinu aj my. Kto si to kupuje? Ľudia. Kto sa napcháva vo fast foode? Ľudia. Kto sedí celý deň pred telkou? Ľudia. A ľudia sme my. Nikto nás nenúti a my predsa len sme pod vplivom týchto nezdravých vecí. Kto by sa vzdal uja Čokolády? A tety Kofoly? Pána Chipsa, švagrinej Marmelády, švagra Marcipána, brata Cukríka a sestry Coca Coly? Veľa ľudí nie.

Farby, farby...
   Poviem vám niečo o smrti. Môj dedo zomrel na rakovinu žalúdka a pľúc. Nikto to nechápe, veď vôbec nefajčil. Posledné dni boli najhoršie. Ja som ho síce nevidela ale aj pri opise som sa striasla. Môj dedo nechcel jesť. Fyzicky bol v poriadku, mal krásnych 86 rokov a 40 ročný lekári mu závideli jeho zdravotný stav. Ale psychicky bol úplne zničený. Balancoval na pokraji smrti ako keď niekto fúkne do hradu postaveného z kariet. On neznášal nemocnice a pokúšal sa o útek. Lekári to už nezvládli a opaskami ho pripevnili k posteli. Viete si to predstaviť? Dedo, starý muž leží na posteli, pripadá si ako bezmocný červ a je ešte k tomu doslova pripútaný k lôžku. A čím? Obyčajnými opaskami! Nevládol zhltnúť ani sústo. Pobyt v nemocnici mu iba predĺžil život o niekoľko týždňov plných trápenia, stresu a depresie. Posledné týždne musel stráviť na nemocničnej posteli, oviazaný opaskami. Nič nemohol spraviť. Odviezli sme ho do nemocnice, pokúšal sa ujsť, tak-tak sme ho zadržali, pokúšali sa ho kŕmiť. Všetko zbytočne. Úplne zbytočne.
  Od tej doby každého kto v mojej blízkosti vtipkuje o smrti posielam do pekla a preklínam ho, aby mu raz odpadla hlava a odkotúľala sa na koniec sveta. Lebo smrť nie je na smiech, nie je vtip. Je to skutočnosť. A my si marníme náš drahocenný čas na zemi prepchávaním hamburgermi a čokoládou, namiesto toho aby sme si uvedomili jedno - každou sekundou je náš život kratší. A my dovoľujeme aby nám ten čas ukradli a zneužili. Zamyslite sa nad tým keď v najbližšej dobe zájdete do McDonaldu.

Tak, toto je asi všetko.

Socks Monster

P.S.: vyhlasujem válku proti mlieku s medom! :D Do boja!!! :)))


Ayela si mení prezívku... bububu... :)

3. dubna 2010 v 19:04 | Ayela/VVZ/.... |  Tá ktorá píše denník...
Páni, dámy a všetci ostatný ktorý sa odvážne chystajú stratiť svoj zrak! *Tramdadárám!!*

Socks!
Ayela už niet Ayelou... Veľmi Veľké Zlo už niet Veľmi Veľkým Zlom... Ayela si strháva svoje meno... Veľmi Veľké Zlo stráca svoju moc... Lebo prichádza nová prezívka, otvorte oči naširoko!

Socks Monster!

Áno, ponožková príšera útočí, a takisto si pripravilo svoje motto: Dbajte o svoje nohy! Nie, nezaoberám sa nohami, ich liečením a podobne... To som si len všimla kôš plný ponožiek ktoré už nemali svoj pár. A tak som sa rozhodla "zmajstrovať" malé ponožkové príšerky. Čo k tomu treba? Niť, ihlu, gombíky, vatu, vypratú ponožku a veľa náplastí(to iba v prípade keby ste boli také nemehlá ako ja a úplne si dobodali ruky...).
Príšerky sa mi celkovo podarili dobre, keď budem mať možnosť, spravím s nimi zopár fotiek, aby ste videli tie malé potvorky...
Sestru napadlo že by sme tie príšerky mohli predávať ľuďom, pod podmienkou že brat bude investor :D. Ale brat samozrejme nesúhlasil a tak naša ponožková firma nemala možnosť existovať ani päť sekúnd. Škoda, tie lapače prachu sa mi budú povalovať po celej izbe bez účelu. Ale môžem využiť to že mám početnú rodinu a rozdávať ich na narodeniny a iné sviatky. No, s balíkom peňazí za ponožkové príšerky sa musím rozlúčiť. Ale plánujem sa v tomto "remesle" vycvičiť k samotnej dokonalosti. Už neudem iba šiť hadov a vrecúška s gombíkovími očami, nie, naučím sa ušiť hrocha, leva, drakov a medveďov! To trochu znela ako dajaká prísaha, no čo, keď som to už napísala na blog budem mať dôvod do aspoň ako-tak dodržať, no nie?

Dúfam že ako aj ja, tak aj vy si zvyknete na novú prezývku Socks Monster.

Socks Monster

P.S.: týmto nechcem popliesť autorský klub ktorý ešte stále rozhoduje a vyberá či aj ja budem smieť vstúpiť alebo ďalej hniť ;)

Vianoce... prichádza čarovný škriatok! TT

1. dubna 2010 v 20:46 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
A už tu je! Šimbala, bimbala, Ayela začala trieskať. A kam? Do klávesnice.



Bwahahaaaa(to iba preto že som vás chcela pekne uvítať :D)! Trochu ma pobavilo že témou týždňa sú práve Vianoce. A to už bude čoskoro Veľká noc!
  Ja si každopádne myslím že Vianoce má rád takmer každý. Sneží(aspoň by malo snežiť), snehová deka pokrýva ulice, strechy domov, stromy a autá. Deti to využijú a niečo nakreslia do snehu alebo zákerným smiechom diabla sa pustia do guľovačky. Keď sme už tu, napadlo ma ako by sa mohol malý Luk guľovať so svojím otcom, temným Dart Vaderom. Bola by to celkom veľká sranda, lebo by sa na tej ohavnej čiernej veci - ktorú nosí Dart Vader - dalo spočítať koľkokrát sme dotyčného trafili. Ale strčme Darta Vadera na bok.