Ó! Tento týždeň nebol ničím výnimočný!

20. března 2010 v 22:07 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
Paint...otravný Paint
Hmmm....

Nie, naozaj by som nemohla nazvať tento týždeň výnimočným. V škole dom bola iba v utorok a piatok, zbytok týždňa som chýbala.

Dnes je sobota, mimochodom - aj narodeniny mojej sestry. Jej jahodová torta okamžite zmizla, ostal jej iba jeden plátok. Áno, sme to ale svine, ale sestra má ešte jeden obrovský balík bonbónov - ktorý je naším cieľom(dúfame že aspoň zopár kúskov čokoládovo-vanilkových guličiek poputuje tajomnou cestou do nášho žalúdka).
Tento týždeň som videla film Julie&Julia, a muím vám povedať že je to skvelý a celkovo pohodový zážitok. Hlavne vtedy som veľa myslela na svoj blog, čo s ním mám robiť atď... Ibaže realita je vždy iná než vymyslený svet. Julia mala aspoň nejaký cieľ vďaka ktorému si svoj blog vôbec založila - aby za rok uvarila, upiekla a pod., 4sto neviem koľko receptov... no čo! presne číslo som zabudla! -ach, ty máš pamäť asi ako deravý makarón! -prečo práve makarón? -pre bohove čerstvo vyfénované vlasy! pokračuj!
Aj ja som si lámala hlavu nad tým, aký cieľ si mám pred seba stanoviť. Spýtala som sa samu seba - Čo ti ide najlepšie? Odpoveď pravdaže znela - Písanie a čítanie. A doteraz rozmýšlam, čo mám napísať alebo prečítať za daný termín. Ale nič ma nenapadá.
No čo, nebudem sa zbytočne trápiť. Ale od tej doby píšem samé nudné články... no, hej.
Rozhodla som sa, že ešte predsa len nejakú dobu počkám než sa prihlásim do autorského klubu. Raz to rozhodne skúšim, ale ešte chcem byť nejakú dobu mimo tohto spolku. Aj keď túžim tam byť členom.
bla
Spravila som jeden skvelý desing, ale keď som si ho dávala na skúšobný blog, celý sa mi rozpadol. Tak ma to rozzúrilo že som celý desing okamžite šmarila do koša a skúšobný blog vymazala. Prepadám výbuchom agresívneho hnevu. Musím sa naučiť ovládať, pri tom výbuchu som zúrivo kopla do stola. Nie že mi začala bolieť noha, ale komoda v obývačke sa nebezpečne rozkolísala a už-už skoro spadla na gauč. Keby spadla, mama by neľutovala gauč, ale čajový servis...

Dnes som namaľovala tri obrázky a takmer som zasa dostala výbuch hnevu. Napadlo ma totiž, že by som ich mohla dať sem, ale nemám fotoaparát a tak je to celé v čudu. Ale aspoň všetky tri zarámujem a vyvesím ich na stenu. Áno, a vybojujem si to biele miesto na stene v obývačke a dám dole tie príšerné papriky ktoré som maľovala ako malá. Najprv som si myslela že to sú malé červené prasiatka na zelenom poli, ale keď som podišla bližšie, zistila som že to sú ohavné papriky, vysiace na zelenej rastline. Hmmm... dúfam že zatiaľ nepotrebujem okuliare.

No, detičky(baví ma vás takto oslovovať, aj keď toto možno čítajú aj starší ľudia než ja - ak to pravdaže niekto číta), Veľmi Veľké Zlo (alias Ayela), nočná mora vašich obrazoviek už ide preč a prestane bombardovať údermi prstov tú klávesnicu - ktorá sa mimochodom rozpadáva na márne kúsky a Ayela bude mať malér - a takisto vás prestane nudiť týmito článkami. Ale ďakujem že ste mali tú vôlu toto prečítať, ak ste to prečítali. Dobrú noc,

vaša Ayela.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.