Keď zlý ujovia a tety poslali svoje detičky do pekla

22. března 2010 v 19:40 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
...a detičky išli do NPP - Najväčšieho Pekla Peklov

Ideme do školy...

zdroj obrázku: Paint sa zákerne spustil a vyskočil na moju obrazovku, tak prečo si nezakresliť? Ayela

Keď som si prezerala novú tému týždňa, zistila som že Veľmi Veľké Zlo - teda ja - nie je naväčšie zlo na svete. Existuje niečo horšie, niečo čo naháňa hrôzu a niečo čo vám postupne vymačká mozog. Uhádol to niekto? Lebo odpoveď znie takto - škola. A detičky ktoré do nej chodia nemajú na výber a vpadnú do rúk mučiteľ... ehm, učiteľov. Ako každý slušný neplnoletý občan aj ja nemám práve v láske túto budovu. Teda - budovu áno, ale ľudí v nej nie. Učenie mi až tak nevadí, som rada keď sa môžem hrať na múdru :D a rada píšem referáty na biológiu. Celkovo ma baví unudiť na smrť spolužiakov dlhými a nezmyseľnými rečami čo robia bunky v našom tele, akú majú funkciu atď... Ale zas, keby nebola škola, nemali by sme priateľov, no nie? Aj keď, ja ich veľa práve nemám ale čo... Keby nebola škola, nebol by dôvod tešiť sa na víkendy, na prázdniny a nemohli by sme sa tešiť na koniec roka. Nemali by sme dôvod smútiť na Veľkom Dni Smútku, čiže začiatku školy, nemali by sme dôvod sťažovať sa na učiteľov. Keby nebola škola, čo by sme robili? Hnili doma ako kôpka smetí, kritizovali by sme mamu prečo niečo neuvarila a tupo hľadeli na telku. Sťažovali by sme sa že nemáme v skrini žiadne ponožky a napchávali sa tučnými jedlami. Na šport by sme kašlali a odcudzili by sme od vlastným spolubývajúcich v dome. A keby sme boli rodičia, nemohli by sme niekam poslať každý pracovný deň svoje deti, aby sme mali aspoň na chvíľu pokoj. To by ste chceli? Keď si to všetko predstavím ja so svojou celkom bujnou fantáziou, radšej už bežím do triedy, aj keď sa mi nechce. Nebudem predsa dajaký hromotlk, ani 120 kilová hora. Viete si predstaviť že kedykovek keď sa čo i len vidáte na prechádzku, tuk na vašom tele sa roztrasie a vy budete vzbudzovať dojem pudingu? Radšej len choďme pekne do školy.
Myslím že nebude veľké prekvapenie keď zistíte že aj ja mám sťažnosti. A to hlavne sťažnosti týkajúce sa učiteľkého zboru a žiakov. V učiteľskom zbore je iba zopár normálnych ľudí. Tak napríklad taká učiteľka maďarčiny, angličtiny, matematiky a biológie. Ostatný sú, hmm, ako by som to povedala.... no, sú to zvláštny jedinci, aby som bola slušná. Jedného učiteľa neznášam z celého srdca, a to Beštiu. Ten, kto čítal moje články pozorne, vie že je to moja učiteľka hudobnej výchovy, občianskej a takisto vyučuje aj náboženstvo - na čo našťastie nechodím.
Podľa môjho názoru by mal byť učiteľ príjemný, ani nie prísny ale ani nie priveľmi milý. Niečo medzi. Takisto by si mal dávať pozor ako rozpráva, vysvetľuje, aby to deti pochopili, a mal by sa aj celkom dobre obliekať. Musí vzbudzovať v žiakovy rešpekt. A Beštia taká rozhodne nie je. S obľubou nosí šaty na ktorých je oko. Ako keby tým chcela dávať najavo že nás počuje a vidí vždy, nech sme kdekoľvek. Nevie vysvetľovať, keď rozpráva, neobracia sa k žiakom ale s veľkým nadšením hovorí lampe na strope, ako keby tá ju mala pochopiť. Grrrooaaaarrrr! Tá ženská ma proste štve!
A čo sa týka niektorých mojich spolužiakov a jedincov z inej triedy, hnevá ma keď odo mňa chcú aby som už niečo konečne povedala. Nútia ma k tomu tým že do mňa strkajú, zabodnú sa pohľadom do mojich očí, ako keby odo mňa oprávnene niečo čakali. A čo také by som im mala povedať? Kecať ako krava o Miley Cyrus alebo o inej takejto priblbej hviezde? Sledovať hrozné filmy v telke v ktorom nie je ani trocha humoru, iba perverzné vtipy opakujúce sa neustále dookola? Smiať sa na tom že sa niekto zatvári ako gorila? Ani toho neľutujem, ja nikdy nebudem takáto. Vyrastala som pod dohľadom mojich starších rodičov a pri mojich už taker dospelých súrodencov, takže som prežila detstvo v dostatočne dospelom svete než aby zo mňa vyrástlo nevkusné zombie.
No, čo sa týka školy, dnes som tam nebola. Ale zajtra už idem, aby som utekala od Batmana - násho tajomného školníka - a od jeho zázračného mopu. Zajtra to bude také isté - budem sa rozprávať iba s jednou osobou a ostatný do mňa budú strkať aby som zo sebala vydala aspoň Ň. Hahaha, už sa teším... - to bolo ironicky, jasné?

Vaša Ayela.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Franchenty Franchenty | E-mail | Web | 7. května 2017 v 11:57 | Reagovat

Nebenwirkungen Cialis Nierenschmerzen Viagra On Line Australia Cialis Viagra Depressione  <a href=http://byuvaigranonile.com>viagra</a> Need Fluoxetine Flutine Obsessive Us Viagra For Sale

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.