Áno pán doktor? - 2. kapitola

22. března 2010 v 18:41 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo
2. kapitola

Hmmm... tak predsa len budem pokračovať v tejto poviedke, nechce sa mi ju pozastavovať. Ale varujem že je tu riziko - na konci z toho môže byť poriadna ho*adina.
Tak a je tu druhá kapitola, rešpektívne tretia časť. V tejto kapitole sa môžete niečo dozvedieť o Grace Houseovej, sestričky v nemocnici. Stačí kľiknúť na celý článok a môžete čítať. Dúfam že sa to vám bude páčiť. Komentáre rozhodne potešia.
P.S.: snažila som sa túto kapitolu zkrátiť
Ayela


Londýn, rok 2010, leto
Digitálny budík ukazoval veľkými červenými číslami 09:35 ale v žiadnom prípade sa mu nechcelo zazvoniť. Tým pádom sa však v posteli ležiaca žena nemohla zobudiť a už meškala do práce jednu a pol hodinu. Orieškovohnedé vlasy mala zviazané do copu, ktorý sa však počas spánku rozpadol a niekde na podlahe ležala zelená gumička. O 09:45 sa Grace Houseová zobudila na hlasité krákanie. Jej papagáj Poll bol poriadne hladný a dožadoval sa pozornosti svojej majiteľky krikom.
No majiteľke sa to nejak nepáčilo a zadržal v hrdle svojho papagája ďalší škrekot pomocou toho že hodila tmavozelenú mäkkú papuču ku klietke. Chýbalo iba niekoľko centimetrov k tomu aby sa Poll nezrútil. Papagáj sa hlboko urazil a svoje city preukázal tým že sa otočil chrbtom ku Grace a hlasným škrekotom pokračoval vo svojej rannej pesničke. Grace však nezaujímal papagáj, iba zdesene hľadela na hodiny a vyskočila z posteľe. No nie s bojovým pokrikom "Ukaagaaaaa!" ako Lawrence Simons v minulej kapitole ale so zúfalým revom "Kdeee jeee doočeertaaa taaa uuniiifooormaaaa!" a začala hľadať pod posteľou.
"Kde si? Preboha kde si?! Ty ohavná uniforma pre sestričky s nechutným zeleným krížom na hrudníku, ukáž sa mi!" konečne ich našla za krabicou plnou novín a balíčkom sušeniek Hobits.
"Poll! Aj peklo zamrzne od tvojho škrekotu! Zmlkni!" Grace v panike pribehla ku klietke, nasypala jedlo do misky, vymenila vodu vo svojej kúpeľni a už si natiahla cez hlavu vršok uniformy. Rýchlo sa natlačila aj do sukne, pančúch a bielych topánkov a začala v šuflíkov hľadať kľúče od auta.
"Ahoj mami!" pozdravila svoju matku keď vbehla do kuchyne. Schmatla pohár mlieka, natrela si na hrianku lekvár a rýchlo skonzumovala svoje raňajky.
"Ahoj, Grace," na stoličke sedela prísna žena v elegantnom čiernom kostýme a na dlhom špicatom nose mala okuliare. "Preboha, tento pacient je príšerný. Dnes s ním mám mať zase schôdzku. Som psychologička, ja mám ľuďom radiť a počúvať ich problémi, nie liečiť psychicky narušených imbecilov!"
"Gregory Mouse?" spýtala sa Grace, nakrájajúc jablko do malej krabičky. "Podľa mňa je milý."
"Ach Grace, to nemyslíš vážne! Ten chlap patrí do klubu - "Vyškriabali mi z hlavy to čo nazývajú mozgom!"."
Grace sa iba usmiala. "Kde je otec?"
"Ach, ten odišiel do vydavateľstva aby vo svojej pracovni šéfa očumoval svoju sekretárku."
"Hmmm... škoda, mohol ma odprevadiť do mojej novej práce," Grace ešte nahádzala do krabičky zopár sáčok kandizovaného ovocia. "No čo, ahoj," natlačila si krabičku do kabelky k vodičáku a peňaženke a zamierila k východu.
"Naozaj nechápem prečo si neostala vo vydavateľstve..." pokrútila hlavou jej matka a otvorila noviny.
"To sme už prediskutovali," Grace prudko otvorila dvere, vybehla na chodník a nasadla si do svojho auta.

Auto zastavilo pred nemocnicou a dvere sa otvorili. Grace priam vyskočila zo svojho vozu, ale ešte stihla zavrieť svoj dopravný prostriedok. Behala po malej uličke vediacej k vstupnému vchodu veľkej budovy nad ktorým žiaril čerstvo namaľovaný nápis Hospital. Keď vošla do budovy obávané veľké zlo ktorého sa bála sa okamžite zjavilo - v podobe hlavnej sestričky.
Hlavná sestrička, Mariann Bulstrodeová bola žena na ktorú by sme povedali - táto sa mala narodiť ako chlapec. Bola to osoba veľkosti hory a mala silu ako lev. Očami sa vždy zabodla do človeka prísnym pohľadom ako sokol krúžiaci v obrovskej výške a na pacientov sa vrhala ako na obete ktoré sa chystala nacpať obrovskou dávkou sedatív. Svoju prácu robila skvele ale k svojim podriadeným - teda sestričkám - sa skôr chovala ako generál vo vojenskom tábore než ako rozumná a chápajúca vedúca.
Teraz sa blížila ku Grace ktorá iba zúfalo hľadela na blížiacu sa horu natesnanú do uniformy.
"HOUSEOVÁ!!!" zarevala a všetci pacienti aj pracovníci sa obrátili k nim, zvedavo naťahujúc krky. Grace zbledla ako stena. "Houseová!" zopakovala Mariann. "Meškáte takmer dve hodiny! Kde ste do čerta boli?!"
"J-ja..." Grace nebola schopná zo seba dostať čo i len slovko a jej už aj tak bledá tvár dostala zelenkavý odtieň ako kríž na jej uniforme.
"Žiadam vysvetlenie," Mariann sa začala triasť a tuk na jej obrovskej postave sa rozhúpal ako puding. "Vysvetlenie."
Grace tam iba stála, hľadela na zem a nebola schopná slova. V žiadnom prípade sa však nechcela pozrieť na Bulstrodeovú ktorá sa triasla ako želé.
Zrazu sa otvorili vstupné dvere a dvaja sanitári niesli na nosítku muža. Jednu nohu mal skoro oddelenú od tela, jeho nohavice a tričko boli roztrhané a celé od krvi, kožu popálenú a teniska na jeho nohe sa roztopila a dymilo sa z nej. Bol to priam otrasný pohľad a keď sa tam Grace pozrela, svetlozelený odtieň na jej tváry postupne tmavol na tmavozelený. Mariann ako keby odrazu zabudla že tam vôbec je, odstrčila ju a okamžite bežala k pacientovi ako obrovský balvan. Niečo povedala potom vykríkla aby sem prišiel nejaký doktor. No čo sa dialo ďalej, to už Grace nemohla vidieť. Omdlela.
No nikto si ju v tej chvíľi nevšímal, všetci sa teraz starali o nového pacienta. Toho rýchlo odviezli aby ho mohli okamžite pripraviť na operáciu. Iba jeden muž si všimol že na podlahe niekto leží. Krivkal a chodil s palicou, ale zohol sa a jemne pofackoval Graceinu tvár.
"Slečna, zobuďte sa," muž na ňu pozrel ako keby sa o ňu bál. Grace však otvorila oči a v druhom okamžiku už stála na nohách.
"Ehm... prepáčte. Som tu prvý deň," trochu sa začervenala a zdvihla si kabelku.
"To nič nie je. Som William Dixon, doktor. Poďte, dám vám niečo na pitie," a už jej chytil ruku aby ju odtiahol do svojej pracovne.
"Nie, nemyslím si že je to nutné, vážne..." ale Dixon sa nedal. Už-už chcel otvoriť dvere no druhá sestrička mu v tom zabránila.
"Musíte ísť na operačnú sálu. Takmer oddelená noha, popáleniny," sestrička pokračovala ďalej a Dixon odišiel s ňou.
A Grace tam ostala stáť. Stála tam, sama a iba tupo hľadela ako doktor odchádza. No stála tam iba dovtedy kým neprišla Mariann Bulstrodeová a nepreložila ju na tretie poschodie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.