Březen 2010

Obľúbené stránky + spriatelené blogy

29. března 2010 v 19:36 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
Len som nechcela aby ste si mysleli že nevypisujem odkazy na spriatelené blogy...

1. Aifsaath aifsaath.blog.cz
2. Atyiya atytiya.blog.cz
3. Lastovička www.the-host.blog.cz
4. Sofi(neter) www.sayretan.blog.cz

P.S.: neberte to ako článok, skôr iba ako odkazy aby som splnila svoju povinnosť

A je to!

28. března 2010 v 20:13 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
A konečne som to urobila!

Prihlásila som sa ako záujemca o členstvo do autorského klubu, a pevne verím že môj blog nie je taký otrasný aby neprešiel.

Uaaahehoaaa! Chlpatá klobása napadla moje poznámky!

28. března 2010 v 19:18 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
Bez názvu
Vysvetlenie - Chlpatá klobása je jeden z mojich kocúrov

Ayela píše knihu. Píše dlhú knihu, a kniha bude mať aspoň tri časti. A tak si píšem poznámky čo sa bude diať v určitých kapitolách, lebo takto sa mi lepšie pracuje. Predstavujem si knihu ako rozkošný príbeh o čarodejniciach, o sirotkovi Billovi ktorý sa omylom dostane do Lúk Šepkajúcich Vetrov, do jedinej osady čarodejníkov v Anglii(áno, už zase tá Anglia...). V poznámkach trvám pri štvrtej kapitole kde takzvané Čierne Kobry - spolok čiernych mágov - ukradnú Šepkajúcu knihu. Som pri dramatickom zvrate a zrazu moju ruku napadne niečo veľké, chlpaté, čierne a tvaru klobásy. Klobása však - ako som okamžite zistila - nebola klobásou, lebo mala chvost, štyry nohy, hlavu a fúzy. Kocúr.

Hola, Veľká noc prichádza!

27. března 2010 v 23:20 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
Veľká noc... prichádza vážne riziko že sa dievčatá utopia vo vlastnej izbe
Veľká noc - Google

Zdroj obrázku - Google
Sviatky sú čoskoro tu, tešte sa ak máte dôvod.

Hmm... pre bohove čerstvo vyfénované vlasy! Čo som to ja písala?!

24. března 2010 v 21:00 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá uvažujúca...
Ach... čo to len je?!

Píšem, píšem, píšem...

Práve som objavila v záložkách jednu stránku, na ktorú som už nechodila dlhé roky. Dosť ma to zaujalo lebo to bola stránka na ktorú sa písali takzvané "strašidelné poviedky". A je prekvapujúce čo všetko je možné v detskej fantázii.
Na túto stránku som písala aj ja - a môžem s istotou povedať že som tam písala najviac príbehov a aj tie najhoršie príbehy.
------------------------------------------------------------------------------------------

Ayela VARUJE nevítaných návštevníkov!

23. března 2010 v 20:48 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
Dúfam že varujem prvý a aj posledný krát!

Najprv by som vám niečo napísala. Je dosť otrasné keď autor blogu si ide pozrieť či nemá nové komentáre a zrazu s všimne že niekto písal. Čo si v tej chíľi myslí? Že na jeho blog zavítal niekto kto napísal názor na jeho článok.
Ale keď navštívi svoj blog, zasiahne ho blesk sklamania. Uvidí tam reklamu. A jasne napísal že reklamy iba do rubriky s takým istým menom!
A toto sa stalo pred niekoľkými minútami. Dosť ma to akože na*ralo, lebo nepíšem články kvôli tomu aby som potom čítala komentár tvaru - Prosím, klikni sem! - alebo - Hlásni mi tu!
Komentár som okamžite zmazala. Je mi úplne jedno či dotyčný alebo dotyčná sem príde a začne mi nadávať. Preto bolo vymyslené mazanie komentárov.

No čo, nebudem z toho robiť drámu. Ale nebola by som rada keby som videla reklamy inde než v rubrike ktorá je na to určená. Takže, venujte tomu pozornosť.

Ayela

Keď zlý ujovia a tety poslali svoje detičky do pekla

22. března 2010 v 19:40 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
...a detičky išli do NPP - Najväčšieho Pekla Peklov

Ideme do školy...

zdroj obrázku: Paint sa zákerne spustil a vyskočil na moju obrazovku, tak prečo si nezakresliť? Ayela

Keď som si prezerala novú tému týždňa, zistila som že Veľmi Veľké Zlo - teda ja - nie je naväčšie zlo na svete. Existuje niečo horšie, niečo čo naháňa hrôzu a niečo čo vám postupne vymačká mozog. Uhádol to niekto? Lebo odpoveď znie takto - škola. A detičky ktoré do nej chodia nemajú na výber a vpadnú do rúk mučiteľ... ehm, učiteľov. Ako každý slušný neplnoletý občan aj ja nemám práve v láske túto budovu. Teda - budovu áno, ale ľudí v nej nie. Učenie mi až tak nevadí, som rada keď sa môžem hrať na múdru :D a rada píšem referáty na biológiu. Celkovo ma baví unudiť na smrť spolužiakov dlhými a nezmyseľnými rečami čo robia bunky v našom tele, akú majú funkciu atď... Ale zas, keby nebola škola, nemali by sme priateľov, no nie? Aj keď, ja ich veľa práve nemám ale čo... Keby nebola škola, nebol by dôvod tešiť sa na víkendy, na prázdniny a nemohli by sme sa tešiť na koniec roka. Nemali by sme dôvod smútiť na Veľkom Dni Smútku, čiže začiatku školy, nemali by sme dôvod sťažovať sa na učiteľov. Keby nebola škola, čo by sme robili? Hnili doma ako kôpka smetí, kritizovali by sme mamu prečo niečo neuvarila a tupo hľadeli na telku. Sťažovali by sme sa že nemáme v skrini žiadne ponožky a napchávali sa tučnými jedlami. Na šport by sme kašlali a odcudzili by sme od vlastným spolubývajúcich v dome. A keby sme boli rodičia, nemohli by sme niekam poslať každý pracovný deň svoje deti, aby sme mali aspoň na chvíľu pokoj. To by ste chceli? Keď si to všetko predstavím ja so svojou celkom bujnou fantáziou, radšej už bežím do triedy, aj keď sa mi nechce. Nebudem predsa dajaký hromotlk, ani 120 kilová hora. Viete si predstaviť že kedykovek keď sa čo i len vidáte na prechádzku, tuk na vašom tele sa roztrasie a vy budete vzbudzovať dojem pudingu? Radšej len choďme pekne do školy.
Myslím že nebude veľké prekvapenie keď zistíte že aj ja mám sťažnosti. A to hlavne sťažnosti týkajúce sa učiteľkého zboru a žiakov. V učiteľskom zbore je iba zopár normálnych ľudí. Tak napríklad taká učiteľka maďarčiny, angličtiny, matematiky a biológie. Ostatný sú, hmm, ako by som to povedala.... no, sú to zvláštny jedinci, aby som bola slušná. Jedného učiteľa neznášam z celého srdca, a to Beštiu. Ten, kto čítal moje články pozorne, vie že je to moja učiteľka hudobnej výchovy, občianskej a takisto vyučuje aj náboženstvo - na čo našťastie nechodím.
Podľa môjho názoru by mal byť učiteľ príjemný, ani nie prísny ale ani nie priveľmi milý. Niečo medzi. Takisto by si mal dávať pozor ako rozpráva, vysvetľuje, aby to deti pochopili, a mal by sa aj celkom dobre obliekať. Musí vzbudzovať v žiakovy rešpekt. A Beštia taká rozhodne nie je. S obľubou nosí šaty na ktorých je oko. Ako keby tým chcela dávať najavo že nás počuje a vidí vždy, nech sme kdekoľvek. Nevie vysvetľovať, keď rozpráva, neobracia sa k žiakom ale s veľkým nadšením hovorí lampe na strope, ako keby tá ju mala pochopiť. Grrrooaaaarrrr! Tá ženská ma proste štve!
A čo sa týka niektorých mojich spolužiakov a jedincov z inej triedy, hnevá ma keď odo mňa chcú aby som už niečo konečne povedala. Nútia ma k tomu tým že do mňa strkajú, zabodnú sa pohľadom do mojich očí, ako keby odo mňa oprávnene niečo čakali. A čo také by som im mala povedať? Kecať ako krava o Miley Cyrus alebo o inej takejto priblbej hviezde? Sledovať hrozné filmy v telke v ktorom nie je ani trocha humoru, iba perverzné vtipy opakujúce sa neustále dookola? Smiať sa na tom že sa niekto zatvári ako gorila? Ani toho neľutujem, ja nikdy nebudem takáto. Vyrastala som pod dohľadom mojich starších rodičov a pri mojich už taker dospelých súrodencov, takže som prežila detstvo v dostatočne dospelom svete než aby zo mňa vyrástlo nevkusné zombie.
No, čo sa týka školy, dnes som tam nebola. Ale zajtra už idem, aby som utekala od Batmana - násho tajomného školníka - a od jeho zázračného mopu. Zajtra to bude také isté - budem sa rozprávať iba s jednou osobou a ostatný do mňa budú strkať aby som zo sebala vydala aspoň Ň. Hahaha, už sa teším... - to bolo ironicky, jasné?

Vaša Ayela.

Áno pán doktor? - 2. kapitola

22. března 2010 v 18:41 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo
2. kapitola

Hmmm... tak predsa len budem pokračovať v tejto poviedke, nechce sa mi ju pozastavovať. Ale varujem že je tu riziko - na konci z toho môže byť poriadna ho*adina.
Tak a je tu druhá kapitola, rešpektívne tretia časť. V tejto kapitole sa môžete niečo dozvedieť o Grace Houseovej, sestričky v nemocnici. Stačí kľiknúť na celý článok a môžete čítať. Dúfam že sa to vám bude páčiť. Komentáre rozhodne potešia.
P.S.: snažila som sa túto kapitolu zkrátiť
Ayela

Ó! Tento týždeň nebol ničím výnimočný!

20. března 2010 v 22:07 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
Paint...otravný Paint
Hmmm....

Nie, naozaj by som nemohla nazvať tento týždeň výnimočným. V škole dom bola iba v utorok a piatok, zbytok týždňa som chýbala.

Dnes je sobota, mimochodom - aj narodeniny mojej sestry. Jej jahodová torta okamžite zmizla, ostal jej iba jeden plátok. Áno, sme to ale svine, ale sestra má ešte jeden obrovský balík bonbónov - ktorý je naším cieľom(dúfame že aspoň zopár kúskov čokoládovo-vanilkových guličiek poputuje tajomnou cestou do nášho žalúdka).
Tento týždeň som videla film Julie&Julia, a muím vám povedať že je to skvelý a celkovo pohodový zážitok. Hlavne vtedy som veľa myslela na svoj blog, čo s ním mám robiť atď... Ibaže realita je vždy iná než vymyslený svet. Julia mala aspoň nejaký cieľ vďaka ktorému si svoj blog vôbec založila - aby za rok uvarila, upiekla a pod., 4sto neviem koľko receptov... no čo! presne číslo som zabudla! -ach, ty máš pamäť asi ako deravý makarón! -prečo práve makarón? -pre bohove čerstvo vyfénované vlasy! pokračuj!
Aj ja som si lámala hlavu nad tým, aký cieľ si mám pred seba stanoviť. Spýtala som sa samu seba - Čo ti ide najlepšie? Odpoveď pravdaže znela - Písanie a čítanie. A doteraz rozmýšlam, čo mám napísať alebo prečítať za daný termín. Ale nič ma nenapadá.
No čo, nebudem sa zbytočne trápiť. Ale od tej doby píšem samé nudné články... no, hej.
Rozhodla som sa, že ešte predsa len nejakú dobu počkám než sa prihlásim do autorského klubu. Raz to rozhodne skúšim, ale ešte chcem byť nejakú dobu mimo tohto spolku. Aj keď túžim tam byť členom.
bla
Spravila som jeden skvelý desing, ale keď som si ho dávala na skúšobný blog, celý sa mi rozpadol. Tak ma to rozzúrilo že som celý desing okamžite šmarila do koša a skúšobný blog vymazala. Prepadám výbuchom agresívneho hnevu. Musím sa naučiť ovládať, pri tom výbuchu som zúrivo kopla do stola. Nie že mi začala bolieť noha, ale komoda v obývačke sa nebezpečne rozkolísala a už-už skoro spadla na gauč. Keby spadla, mama by neľutovala gauč, ale čajový servis...

Dnes som namaľovala tri obrázky a takmer som zasa dostala výbuch hnevu. Napadlo ma totiž, že by som ich mohla dať sem, ale nemám fotoaparát a tak je to celé v čudu. Ale aspoň všetky tri zarámujem a vyvesím ich na stenu. Áno, a vybojujem si to biele miesto na stene v obývačke a dám dole tie príšerné papriky ktoré som maľovala ako malá. Najprv som si myslela že to sú malé červené prasiatka na zelenom poli, ale keď som podišla bližšie, zistila som že to sú ohavné papriky, vysiace na zelenej rastline. Hmmm... dúfam že zatiaľ nepotrebujem okuliare.

No, detičky(baví ma vás takto oslovovať, aj keď toto možno čítajú aj starší ľudia než ja - ak to pravdaže niekto číta), Veľmi Veľké Zlo (alias Ayela), nočná mora vašich obrazoviek už ide preč a prestane bombardovať údermi prstov tú klávesnicu - ktorá sa mimochodom rozpadáva na márne kúsky a Ayela bude mať malér - a takisto vás prestane nudiť týmito článkami. Ale ďakujem že ste mali tú vôlu toto prečítať, ak ste to prečítali. Dobrú noc,

vaša Ayela.

Tramdaráram! Otváram si rubriku s mojim denníkom!

18. března 2010 v 20:08 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
Ulička
Ayela a jej denník, alias poznámky Veľmi Veľkého Zla

Dlho som nad tým teda nepremýšľala. Áno, už mám poviedku Z môjho života - Denník blázna a ignoranta, ale keď sa to tak vezme, to nie je môj pravý denník. Iba úvahy a môj názor na určité veci.

Každý záznam z môjho denníka môžete vidieť koncom každého týždňa, alebo častejšie. Čiže najčerstvejší záznam môžete čítať v nedeľu, 21-ho marca.

Dnešný deň by som nemohla nazvať výnimočným, skôr iba oddychujúcim. Včera v noci mi bolo tak zle - detaily radšej vynechám :D - že som dnes zostala doma. Aj keď je zajtra piatok, musím ísť do školy. Ale nevadí, aspoň môžem svojou temnou prítomnosťou strašiť tie úbohé, mentálne postihnuté bytosti vo svojej triede. Nie že by tam boli samí blbci, to nie. Ale predsa len tam ich zopár je.
Napríklad taký Holohlavý Očumovač. Tak som v duchu pomenovala jednoho svojho spolužiaka ktorý na každej hudobnej a občianskej sedí predo mnou. Nestačí že je tam Beštia, najhoršia učiteľka v škole, ale Očumovač sa neustále otáča dozadu a "očumuje" ako aj mňa, tak aj zošit. Už som mu minule chcela povedať že keď sa neotočí späť dopredu, vyškriabem mu perom tú malú zdeformovanú hmotu v jeho hlave - ktorou sa on pýši že má vôbec mozog - ako starý egypťania. Ale ak som správne informovaná, oni používali nejaké dlhé lyžice. Musím si jednu obstarať.

Zistila som že Batman - náš školník - je fantóm. Keď je Fantóm Opery, tak on je Fantóm školy(aj keď naša škola fantómov nepotrebuje, aj tak je tam zopár divných jedincov). Keby som mu mala vymenovať zázračné schopnosti napísala by som tieto...
- rozdvojenie sa
- laserové oči poznámka: psie oči našťastie nevie
- neviditeľnosť
- telepatia so svojím mopom, keď uvidíte mop, prichádza Batman pozn. Joker však nepríde
- zhomtňuje sa vďaka upratovaniu, keby neupratoval, zmizol by pozn. jednoduché, keď niekto chce aby Batman dostal padáka, ukradne mu mop.

Do školy sa síce neteším, ale nevadí mi to že tam musím ísť, zajtra je predsa piatok.

Dnes som sa často pozerala na blog autorského klubu a rozhodla som sa, že buď dnes, alebo okolo víkendu sa rozhodne prihlásim.
Tak fajn, Veľmi Veľké Zlo už nebude špiniť vaše obrázky a prestane treiskať do klávesnice.

Vaša Ayela.

Aktuálka - áno, už zase

17. března 2010 v 17:31 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá ktorá píše denník...
Moja ďalšia aktuálka o tomto blogu a moje umýsli s ním

Čiže, aby sme boli k sebe úprimný. Uvedomila som si jednu naozaj dôležitú vec. A tým je to že keď si niekto založí blog, môže si založiť iba z niekoľkých úplne prostých dôvodov:

a) má čo písať a chce svoje diela ukázať svetu
b) chce získať priateľov vďaka rozumným článkom
c) chce získať priateľov - a tým pádom aj nepriateľov - článkami složenými z dvoch úbohých viet a slovom AhoJQy
d) nudí sa.

Určite sú aj ďalšie dôvody, ale ja uvediem iba tieto. Uvedomila som si že keď človek naozaj chce viesť blog, potrebuje k tomu istú dávku trpezlivosti, talentu a vynaliezavosti. Musí čakať kým sa ľudia ozvú ale zároveň ich musí aj niečím zaujať aby na jeho stránku chodili. A musí mať aj dobrý dôvod k tomu prečo si ho vlastne založil. Má si pred seba vyvesiť tabuľku s daným cieľom. A ja si ten cieľ musím nájsť aby som kvôli nemu tento blog mohla naďalej úspešne viesť s vašimi komentármi a hlasmy. Nemám sa zosmiešňovať, ani sa ľutovať ako úbohá kôpka zúfalosti.

Píšem to preto lebo na tieto slová nechcem zabudnúť a už nikdy - ale nikdy - nebudem písať o tom ako prepadám paní D(Depresia - je to jasné?). Viete čo je lepšie na blogoch o Miley Cyrus a podobných hviezd? Tý ľudia ich fakt zbožňujú a preto si ten blog založili aby mohli svojim spôsobom dať najavo ako ich milujú. A ja som nazvala svoj blog Agatha Christie, no o nej som sa zmienila iba v úvode. Hanba.

A teraz moja aktuálka. Plánujem vymeniť všetky obrázky na blogu za svoje diela(okrem niekoľkých ktoré už moje diela sú). Áno, možno ste hádali správne - chcem sa stať členkou autorského klubu, čo sa tak asi stane začiatkom mája. Skôr doň neplánujem vstúpiť, lebo nemám ako dávať do počítača svoje kresby a fotky. A v samotnom počítači obrázky neplánujem robiť, aj keď máme Photoshop. Chcem tu ukázať svoje kresby ktoré som kreslila ručne.

A teraz mám v pláne pozastaviť poviedku Áno pán doktor? - Opustená nemocnica. Chcem začať od samotnej nuly, odznova - výhoda blogov. V hlave sa mi už naháňajú nové príbehy a jeden z nich chcem rozhodne dať zhmotniť na papier.

Mám aj ďalšie plány, ale zatiaľ ich nebudem zverejňovať, potrebujem sa nad nimi zamyslieť.


Dúfam že toto aspoň niekto čítal. Vaša Ayela alias Veľmi Veľké Zlo vašej obrazovky.

Keď človek začne poslúchať Nirvanu

17. března 2010 v 17:06 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá uvažujúca...
Keď sa Kurt Cobain rozospieva a vy ho začnete počúvať...
Paint...otravný Paint

(zdroj obrázku - Veľmi Veľké Zlo sa začalo nudiť a spustilo si otravný Paint)

Aktuálka od Ayeli - alias od Pána Zla(pán znie lepšie ako paní... čo si myslíte?)

15. března 2010 v 20:09 | Ayela alias Veľmi Veľké Zlo |  Tá uvažujúca...
Veľmi Veľké Zlo píše...

(dočítate sa dole, ale dávajte si pozor - Veľmi Veľké Zlo má Naozaj Veľmi Zlú náladu...)

Reklamy

14. března 2010 v 16:36 | Ayela
Reklamy iba sem!

Keď chcete bombardovať reklamami môj blog tak iba TU. Napíšte svoje meno či prezívku, odkaz na váš blog a niečo o ňom. Keď sa mi niektorá reklama zapáči, budem ochotná pozrieť sa na vašu stránku a napíšem tam naň svoj názor. Takisto sem píšte pozvania na súťaže alebo ak sa chcete so mnou spriateliť.

Pozor! Chcem aby ste sem písali normálne reklami, čiže nechcem vidieť slová písané TaKTo, ani srdiečka a ani CmuQ, PloSÍm, HláSNi, pls, please... Chápete? Inak sa pustím do mazania.

Ayela

Krátky príbeh vrahyne... ďalšia báseň narodená v mysli šialenca :)

12. března 2010 v 23:43 | Ayela |  Tá jednodielová tvorba...

Naozaj neviem ako ma toto mohlo napadnúť, mne osobne sa však táto báseň zapáčila. Veď čo je to za človeka ktorý nemá rád seba? Inak nemôže mať rád nikoho a ani ho nemôže mať nikto rád. To je proste tak... alebo je iba môj názor? No čo, úvahy odstrčme stranou a teraz niečo k mojej básni Krátky príbeh vrahyne. Je to podľa mňa rýchle, jednoduché, priveľmi priamočaré a absurdné. Ale ako som už spomínala - napriek tomu sa mi vlastné dielo zapáčilo, ale pravdaže, vaše názory takisto s radosťou uvítam v komentároch. Človek bez názorov je ako človek bez duše...
Ayela


Fotky... umelecký stupeň 0

10. března 2010 v 20:09 | Ayela |  Tá ktorá píše denník...
Fotky... umelecký stupeň 0

Fakt ma prekvapilo keď som sa len tak prehrabávala v počítači a čo nevidím? Svoje rok staré fotky. Nie je na nich nič umelecké ale keď si vspomeniem ako ma bavilo ich fotenie... Fotiť ma baví, aj kresliť a je škoda že nemôžem použiť otcov skener či foťák aby som to všetko mohla sem dať... Možno že sa mi podarí vyžobrať od rodičov fotoaparát na narodeniny. :D
Dúfam že sa vám budú ako-tak páčiť, komentáre rozhodne potešia.
Ayela



Čo ma na tomto svete štve

9. března 2010 v 19:05 | Ayela |  Tá ktorá píše denník...
Čo ma na tomto svete štve

zdroj obrázku: Goggle

Dnes sa cítim ako na dráhe v zábavnom parku. Raz mám dobrú náladu, raz zlú. A teraz, keď píšem tento článok je mi tak hrozne že som prekvapila sama sebu a neustále si čmáram do zošita nejaké básne, jeden horší ako ten druhý.

Áno pán doktor? - 1. kapitola

9. března 2010 v 15:14 | Ayela |  Ano pán doktor? - Opustená nemocnica

V prvých kapitolách vás chcem zoznámiť s troma hlavnými postavami. Tu sa môžete dočítať o Lawrenceovi Simonsovi, detektívovy tejto poviedky a v budúcej kapitole sa môžete zoznámiť s Grace Houseovou alebo s Frederikom Sandersom. Ten začiatok s tými zvieratkami som fakt nechcela ale ani som sa nenazdala a už som to mala hotové. No čo, písať ma to bavilo. :D Komentáre by rozhodne potešili.

Peniaze - papier, minca a číslo

8. března 2010 v 16:19 | Ayela
Penize - papier, mince, číslo...


Cink, cink, cink... Peniaze. Je to niečo na čom je väčšina ľudí závislých. Na kúsku papiera či kovu a číslu. A človek má radšej to keď má to dotyčné číslo veľkú hodnotu.

Life in air... [nový design]

7. března 2010 v 20:19 | Žirafka | zirafika.blog.cz
Nový design, který je od Žirafky

... k doplnění autora ...