Z môjho života - Ten biely prášok nie je sneh!

2. února 2010 v 19:36 | Ayela |  Z môjho života
Ten biely prášok nie je sneh!

Túto časť by som rada venovala jednej téme: drogy. Presnejšie povedané, rada by som opísala ako sa odohrávala naša hodina proti drogám.

02. 02. 2010

Droga - názov ktorý je zo slova drug, po anglicky lieky.... Takto sa začala naša hodina proti drogám, ako pred nimi brániť a ich účinky na ľudské telo. Kým sa moji spolužiaci v laviciach nudili a slintali na podlahu, ja som pozorne načúvala celkom sympatickému pánovi pred tabuľou. Nepamätám si jeho meno ale môžem ho opísať jedným slovom: hyperaktívny. Neustále poskakoval, kŕčovito zvieral prsty a jednou rukou obracal pero a druhou tak pevne držal kriedu a písal ňou na tabuľu, že sa rozomliala na prach.

Ja osobne si myslím že táto téma je zaujímavá, treba len o nej hovoriť. Moja sestra pravdaže neustále mrmle o tom že ona to všetko už vie lebo mala milión vyučovacích hodín proti drogám. Čiže vedela že droga sa do tela ukladá naveky, vedela že aj keď nebudete brať drogy jeden rok, po obyčajnom futbalovom zápase na ňu zase dostanete chuť, že droga sa vo vode nerozpustí ale alkohol áno a podobne... Ja som pri tom čo som počúvala pána ktorý nám vysvetloval, rozmýšlala na čo asi tak môže myslieť niekto pod plyvom drogy. Pán nám nakreslil jednu stupnicu kde boli na vrchu dobré pocity a na dne zlé. Vysvetloval že po prvej dávke drogy bude človek šťastný, po druhej spokojný, po tretej už začne byť trochu nervózny a tak ďalej... Vysvetloval aj že na konci sa človek dostane do apatie(nič nevníma) a tri stupne dolu už nastane smrť. Povedal že na začiatku druhej polovice stupnice(čiže negatívne povahy) sa už človek začína báť ale ja som sa spýtala: naozaj? Áno viem, už sa bojí že nevie zaplatiť, že ho niekto nachytá, ale podľa mňa v ňom ešte vždy zostáva ta nádej že môže pred drogami uniknúť. Na začiatku je človek ako každý iný: normálny. Vtedy si myslí: ááále, na mňa drogy nezapôsobia. A keď si vezme prvú dávku už ho to začne ničiť, ale nevzdáva sa a berie si druhú, tretiu, štvrtú, piatu, šiestu dávku a takto to ide ďalej. Už droguje. A keď je totálne na dne, neustále verí v to že raz prestane. Povie si: zajtra si už nevezmem žiadnu dávku. A vezme si ju, vždy to presúva o jeden deň ďalej. Drogovanie je šialený závod o život, každú sekundu by sme mali vtedy využiť na to aby sme prestali. Viem, ľachko sa mi to píše, veď nedrogujem a rozhodne nemám v pláne s tým začať. Ale určite je zaujímavé preniknúť do mysle drogovacieho človeka.

Dnešná časť je výrazne kratšia, lebo rada by som otvorila diskusiu o drogách a bola by som naozaj rada keby ste si svoj názor napísali do komentárov. Aspoň odpovedajte na tieto otázky:

1. Aký je váš názor na drogy?
2. Už ste drogovali alebo ste poznali niekoho kto s tým začal?
3. Pomáhajú podľa vás hodiny proti drogám?

Dúfam že odpoviete.

Ayela
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.