Z môjho života - komáre v zime

26. ledna 2010 v 18:43 | Proste Ja |  Z môjho života
Z môjho života - komáre v zime

...a ich kruté bodnutia vo svete v ktorom žijem. A nielen komáre ale aj osoby či veci ktoré mi lezú krkom.



od 25. 01. do 30. 01.

Otváram mamim notebook, zapínam ho a rozmýšľam ako s týmto všetkým začnem a odštartujem I. sériu Z môjho života - Denník blázna a ignoranta. V ruke už držím štartovaciu pištoľ, nožnicami som pripravená prestrihnúť červenú pásku, ale predsa len váham. Nie preto či je to správne rozhodnutie, to ma v tomto prípade nezaujíma. Ďalej váham aj s pištolou, aj s nožnicami. Nastane dlhé ticho, napätie rastie a rastie až... ozve sa hlasitý výstrel ktorý pretrhne ticho a potom slabé cvaknutie. Slávnostná páska červenej farby padá na zem ako dve polovice a ja úspešne a nebojácne precvičím svoje prsty a už sa môžem dať do písania.

Existuje jedna obyčajná krajina: Slovensko. Existuje jedno obyčajné mesto: Bratislava. A v tom meste je mnoho uličiek a domov, parkov, záhrad, križovatiek, smetných košov, plechoviek v smetnom koši a aj plechoviek na ulici. Tu žijem ja, svoje meno nerada odhalujem na verejnosti, tak sa budem volať Anne. Nie som ničím výnimočná, žijem si ako žijem. Som obyčajná. A mne sa to páči. Som tichá a nenápadná(čo sa školy týka :D). A mne sa to páči. Keď sa pozriem do zrkadla nevidím škaredú ohavu ale ani vysnívanú krásku. A mne sa to páči, lebo som tým kým som a nechcem byť nikým iným. Mám rada svoj život a neznášam keď mi ho niekto kazí.
Čo sa týka mojej školy, aj ja som ako iný a často si na ňu zvyknem posťažovať. Je to celkom pekná budova ale ľudia v nej nie sú ani pekný a sú to väčšinou nenormálny jedinci ktorým sa za a) podarilo utiecť z blázinca a za b) nejakou nešťastnou nehodou im vyletel mozog z hlavy. Tak napríklad: učiteľka hudobnej výchovy, učiteľ zemepisu, zopár "mierne" retardovaných tupcov v mojej triede, kuchárka v jedálni ktorej sa už niekoľko rokov vyhýbam, upratovačka ktorej sa vyhýbam od tej doby čo existujem, (hrôzo)strašná riaditeľka(je to démon s tvárou milej a príjemnej ženy) a trochu aj učiteľka chémie. Tá je podľa mňa psychicky narušená, na hodinách je neuveriteľne tichá a človek sa zľakne keď zrazu zvýši hlas. Nevie či to preto či a) je nahnevaná b) uvedomila si že rozpráva a diktuje strašne potichu. Ale zaraďujem ju do kategórie lepší učiteľ, lebo tak hrozná nie je. Lebo "milá" pani učiteľka hudobnej výchovy(ktorá mimochodom vyučuje aj náboženstvo) patrí do kategórie: jemu/jej si mozog zabalil kufre a vycupital si z jeho/jej hlavy. Ach áno, a jedno oko má sklenené, ale o tom by bolo radšej pomlčať. Za to oko ju neodsudzujem, chápem že si (snáď) vybila oko krížom keď sa modlila.
Nie, nechcem ju kritizovať, nemám problém ako vyučuje ale mám velikánsky problém s tým aký je ona človek. Nenormálny je asi slabý výraz ale použijem ho zo slušnosti. Nerada používam nadávky lebo to iba dokazuje ako malú mám zásobu slov. A nechcem aby si to o mne mysleli, uráža ma to. A uráža ma aj to že ma učí niekto s takou povahou a charakterom ako učiteľka so skleneným okom, čiže učiteľka hud. vých., lebo ako človek je hrozná. Ako sa chová, ako rozpráva, jej mimika tváre, chôdza... to všetko prezrádza o človeku veľa vecí, ba aj klipkanie očí či kúsanie nechtov. Táto osoba je niečo ako... ako to mám nazvať... medúza. Áno, medúza. Človek ju stretne a už si siaha po žiletku na rezanie svojich žíl. A keď sa na vás pozrie, máte pocit ako keby sa mal objaviť hurikán, mesto by zaliala potopa, zomrela by celá vaša rodina, váš dom by spadol dôsledkom zemetrasenia a zrazu by ste prišli na to že kvôli chovaniu ľudstva na našej planéte nastal koniec samotného sveta! To všetko vidíte v jej očiach, v tomto prípade oku. To sklenené iba odráža svetlo(som to ale sviňa :D).
A niekoľko drahocenných slov si predsa zaslúži aj učiteľ zemepisu, vysoký, prísny, nemilosrdný a krutý ako keď sa pavúk chystá zožrať muchu. A zase, problém mám s tým ako sa chová, nie ako vyučuje. Jeho povaha je.... hrozná. Roznáša depresie a strach, a to myslím naozaj. Študenti sa ho neskutočne boja, a boja sa aj jeho hodín. Vlezú pod deku už aj vtedy keď si čo i len predstavia ako prejde k stolu, prezrie si študentov pohľadom, vypočuje si kto chýba a sadne si. Potom niekomu prikáže aby rozdal atlasy a niekomu druhému zas povie aby zavesil mapu jedného z kontinentov na tabuľu. Veď to je hrôza, už len z obyčajného začiatku hodiny sa boja! Ako keby mali žiakov obesiť a učiteľ zemepisu by bol samotný kat. To nie je normálne...
A koho som ešte spomenula? Ach áno, riaditeľku, našu bývalú učiteľku slovenčiny. Vždy meškala viac ako päťnásť minúť(podľa pravidiel našej školy sa môže meškať iba desať minút) a bola neskutočne hysterická a agresívna žena. Bola ako variaci sa kotol, časovaná bomba. Raz musí vybuchnúť a to sa stávalo na hodinách dosť často. Sťažovala sa na všetko, na svietiacu lampu, krivé lavice, drobné zrnko prachu či kriedy na podlahe. Jeden výbuch za druhým, človek len čakal kedy príde na rad veľká atomová bomba.
No, a moja "milulilinká" trieda. Jeden retardovaný študent za mnou, druhý napravo, tretý za ním a podobne... Sú pravdaže výnimky ale ja si jednoducho nemôžem pomôcť. Máme v triede aj také dievča ktoré neznáša rómov, najradšej by som jej niekedy vylepila facku pretože nie je nič iné ako rozmazlané nechutné decko, a chová sa ako keď Barbie hľadá svojho Kena. Má šesť mobilov a ja pýtam: načo? Ja už ani neviem čo mám robiť s tým svojim jediným, často sa už s ním nudím a ona má rovno šesť! Jej mozog nevicupital, jej z hlavy rovno vyletel celý naradostený a pričapil sa na chodník ako palacinka s cibulovou plnkou(prečo práve cibuľa, neviem :D). Je nechutná, odporná a... ja si jednoducho nemôžem pomôcť. Je ako čert ktorý vyliezol z pekla lebo nedávno zamrzlo.
Toto sú komáre. Sú smädný a túžia po krvi. Sú to komáre v zime.


Autor: Proste Ja
Chránené autorským právom, nekopírovať bez môjho súhlasu!


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.