Z môjho života - Doma zamykáme samotu do klietky

27. ledna 2010 v 20:23 | Proste Ja |  Z môjho života
Z môjho života - Doma zamykáme samotu do klietky

V škole som tichá, doma je to však inak. Tam nenájdete prázdnu miestnosť ani keby ste vyhodili svojich súrodencov von na chodník, oni si nájdu svoju cestu späť.

27. 01. 2010

Vstávam o šiestej ráno, o hodinu skôr než by som mala ale to je jedno lebo aj tak zaspím na pohovke. Namiesto toho aby mama vzbudila mňa, ja vzbudím mamu. Môj deň sa väčšinou začína tak že mi zazvoní budík(čiže môj mobil, červená Nokia) a ja si unavene oblečiem nohavice a tričko. Schmatnem školskú tašku, knihu a vytackám sa von zo svojej izby aby som unikla zápachu(môj "spolubývajúci" si každé ráno stihne dobre odprdnúť). Vtedy mám pocit ako keby sa mi mala rozpadnúť hlava na márne kúsky lebo mi do nej preniká ostrá bolesť a tak sa dotrepem do obývačky kde majú moji rodičia svoju posteľ a tam spia. O šiestej je tam ale iba mama, ako zvyčajne, chrápe a vždy keď zazvoní jej budík, unavene ho udrie po vypínači a spí ďalej. Ja márne dúfajúc že ostanem hore a môžem si čítať, zvalím sa na gauč a okamžite zaspím.

A tak sa to začína. Ďalší nudný deň v dnudnom živote strávený v budove plnej tyranov ktorých volajú muči... ehm učitelia, aj keď každý študent vie že takto ich volať je zbytočné pretože to meno je falošné. Učitelia sú ako keby "inkognito" v školskej budove a sledujú každý váš krok. Ach áno, existuje iba málo výnimiek... Moje ráno je neustále také isté, dookola a dookola, ako keby neustále za sebou púšťali to isté video. O 07:05 vzbudím mamu, ona mi o 07:17 donesie raňajky ktoré začnem jesť o 07:20, dojem ich o 07:25. Potom začnem piť čaj o 07:30 a do školy sa pripravujem o 07:40. Keď si konečne navlečiem kabát, šál a svrbiacu čiapku, odchádzam do NPP(čiže do Najväčšieho Pekla Peklov) o 07:50. Maximálne do 15:15 som v NPP a dorazím domov maximálne o 15:30(25) a pozriem si Simpsonovcov. Potom si urobím domáce úlohy a robím si čo sa dá robiť u nás doma. V NPP ktorého falošné meno je takzvaná "škola" som tiché dievča, známe ako knihomol. Ach, keby len ostatný vedeli že si o nich postupne vytváram svoj názor! Tak napríklad: Za mnou sedí imbecil ktorého mozog je možno veľký ale vie asi toľko ako holubí trus na topánke najväčšieho milionára na našej planéte. Ja viem, nie je veľmi pekné čo píšem ale nemôžem za to ako sa ostatný chovajú. Ja sa väčšinou nestarám o názor ale o povahu a chovanie. A keby som mala dať body nemenovaného človeka sediaceho za mnou, jeden z desiatich, dala by som mu -20 bodov. Alebo aj menej. Vadí mi že väčšina mojich spolužiakov sa smeje iba na perverzných vtipoch, ja sa vtedy jednoducho neviem smiať s nimi. Iba mlčím, cítim sa trochu divne, ako keby som bola cudzia a nepatrila by som k nim. V škole som jednoducho rada samotár, jediná osoba s ktorou sa rada porozprávam je osoba sediaca vedľa mňa. Osoba číslo dva a tri sedia v laviciach predo mnou, ale s nimi sa tak často nerozprávam, občas si prehodíme zopár viet či názorov.
Ale meno tohto dielu Z môjho života - Denník blázna a ignoranta sa predsa menuje: Doma zamykáme samotu do klietky. Čo je pravda. Nie je jednoduché byť aspoň na chvíľu sám keď doma máte armádu bratov a sestier, k tomu dvoch veliteľov: Mamu a Otca. A najhoršie je byť najmladšou, čo som pravdaže ja. Stojíte v rade ako posledná, čo rozhodne nie je príjemné. Ten, kto je v rodine najmladší, určite pochopí nevýhody ale aj výhody tejto pozície. Ale ten, ktorý najmladším nie je, nemôže pochopiť na čo myslím. Ale keď to tak túži niekto z vás vedieť, opýtajte sa prvého najmladšieho člena z nejakej rodiny ktorého stretnete. Ja na vysvetlovanie nemám chuť, a keď niečo vysvetlujem, vždy je z toho úplný chaos. :D
Ako som už spomenula, mi nechávame samotu v klietke ktorá je zavretá na osem zámkov a okolo nej sa nachádza osem prekážok. Dom je jednoducho vždy plný, a to sa v ňom nachádzajú tri byty... ach áno, najhoršie je keď musíte ísť na záchod. Na najvyššom poschodí je obsadené, aj na prvom a na prízemí do bytu nemôžeme vstupovať lebo ten patrí bratovi. Človek tu nemá ani trochu súkromia! Niekedy by som tú beštiu z klietky najradšej vypustila von!

Autor: Proste Ja
Chránené autorským právom, nekopírovať bez môjho súhlasu!


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.